základne umiestniť svojich obyvateľov, mohlo zakladať osady, kolonizovať. Najstaršie archívne dokumenty nazývajú túto pôvodnú nemeckú osadu mesta Kremnice Jahannis Villa – Jánova Ves, ktorá bola založená v roku 1361. Prvé osamostatnenie obce sa datuje v 16. storočí v roku 1582 a obec dostala názov Perchk. Tak ako vo všetkých okolitých obciach mesta Kremnica, aj tu sa obyvatelia živili prevažne prácou v baniach. Ženy tu oddávna vyrábali čipky, bola tu známa kleplschule (čipkárska škola). Treba povedať, že Slovensko je najzachovalejšou oblasťou najstarších tradícií čipkárstva. Škoda, že táto krásna umelecká činnosť po vojne zanikla.
Stavali sa drevené domy zvláštneho typu, odlišné od slovenských stavieb. Podobne ako v Kremnici, zachovali sa aj tu dvojpodlažné banícke dvoj a štvordomy, zrubové, majú vysokú strechu, pokrytú šindľom. Do rozpadu Rakúsko - Uhorska mala obec nemecký názov – Johannesberg. Povedomie nemeckej národnosti bolo stále veľmi silné, preto sa v obci nedarilo ani pomaďarčovaniu. Po prvej svetovej vojne a vzniku Československa sa názov zmenil na Piargy. Zachoval sa zápis o sčítaní ľudu k 1. 12. 1930, podľa ktorého tu žilo 851 obyvateľov. Väčšina obyvateľov pracovala v baniach, niekoľko občanov, najmä slovenskej národnosti, pracovalo pri železnici, alebo v štátnej mincovni v Kremnici. Hospodárska situácia bola zlá. Zárobky robotníkov nepostačovali na výživu rodín, preto si skoro každá rodina držala kravičku a hydinu. Začiatok života v obci bol pre obyvateľov veľmi ťažký. Hovorí sa, že prvá generácia tu našla len smrť, druhá generácia zažila len biedu a až tretia generácia mala chlieb. Trvalo veľa desiatok rokov, kým uvažovali aj o dôležitosti rozvoja ducha – o výstavbe školy alebo kostola.
Rozloha obecného katastra: 775 hektárov
Počet obyvateľov: 250
Prvá písomná zmienka: 1328
Ján Priwitzer, rodák z neďalekej obce Turček, je starostom Kremnických Baní iba od polovice terajšieho volebného obdobia. „Funkciu som začal vykonávať v roku 2003, keď vtedajší starosta zo svojho postu odstúpil,“ upresňuje. „Hoci je táto práca pre mňa veľkou školou života a získavam v nej mnoho životných skúseností, v ďalšom volebnom období už prenechám šance mladším.“ Ako starosta musí riešiť predovšetkým bežné dedinské problémy, no nevyhne sa ani tým zložitejším. Medzi také patrí napríklad získanie financií na výstavbu amfiteátra a sociálnych zariadení pri kostole sv. Jána Krstiteľa, ktorý sa nachádza v strede Európy. „Potrebujeme na to viac ako 13 milió- nov korún, čo z nášho rozpočtu, ktorý predstavuje iba niečo cez jeden milión korún, nie je možné. Skúšali sme to už aj cez eurofondy a štátne dotácie, no zatiaľ bez úspechu. Občas už zostávam dosť skeptický. Doslova sme sa bili o to, kým sme si presadili, že stred Európy je na Slovensku. A teraz nemajú dokonca ani predstavitelia vlády záujem na tom, aby nás toto miesto dôstojne reprezentovalo vo svete,“ neskrýva sklamanie starosta. Ďalším problémom, ktorý trápi takmer každú obec, je vysoká nezamestnanosť. Okrem toho majú Kremnické Bane nevýhodu aj v tom, že súčasné obyvateľstvo je už pomerne dosť prestárle, čo sa prejavuje i na počte narodených detí. „V poslednom období nastal zvýšený záujem o kúpu pozemkov v našom katastri. Mladí ľudia by sa sem chceli opäť vrátiť, postaviť si domy a žiť tu. Problémom sú však nevyriešení vlastníci pozemkov. Preto to niektorí riešia aspoň tak, že sa buď vrátia do rodičovského domu, ktorý prerobia, alebo si nejaký odkúpia.“ Cez obec vedie hlavný cestný ťah na Martin, ktorý spôsobuje problémy počas celého roka. Cesta je od množstva áut, a predovšetkým kamiónov, veľmi zničená, čo má dopad aj na miestny vodovod. „Vodovod je v obci už viac ako päťdesiat rokov. Bola by potrebná jeho rekonštrukcia. Na postupnom ničení a opotrebovaní sa podieľajú aj spomínané kamióny, ktoré majú obrovskú nosnosť. Preto sa bude musieť v blízkej budúcnosti riešiť aj problém s hlavnou cestou.“ Ján Priwitzer, otec troch synov, je už i starým otcom. „Keď je to možné, voľný čas venujem najmä rodine. Najmladší syn, ktorý ešte žije s nami, sa venuje futbalu v obci. Vnuk si našiel zaľúbenie v rybárčení, rád chodí na Hodrušské jazero. Manželka rada zájde na hríby do okolitého lesa. A ja? Ja svoj voľný čas veľmi rád trávim v záhrade. Nie však pri kvetoch, ale pri zelenine a pri stromkoch.“
Geografický stred Európy
Geografický stred Európy patrí do katastra obce a symbolizuje ho kameň, ktorý sa nachádza niekoľko metrov od obnoveného obradného múra kostola. Jedným z plánov do budúcnosti je aj vybudovanie sociálnych zariadení a nového amfiteátra. Suma, ktorá je na takéto vybudovanie potrebná – viac ako 13 miliónov korún, ďaleko presahuje možnosti obce. Vynovený areál by slúžil predovšetkým na kultúrne podujatia, akými sú napríklad oslavy Zvrchovanosti, či Vianočné posolstvo zo stredu Európy. Veľkou oslavou tiež bol vstup Slovenska do Európskej únie. Pri tejto príležitosti sa tu zišlo mnoho osobností nášho spoločenského života a obyvateľov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Oslavy boli sprevádzané bohatým kultúrnym programom, bola tu možnosť občerstvenia a nakoniec sa všetci zúčastnení mohli zísť pri obrovskej vatre.
O histórii kostola
Za obcou, v nadmorskej výške 880 metrov, sa vyníma kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol postavený začiatkom 13. storočia. Koncom 16. storočia ho prestavali v gotickom stavebnom slohu. Opravili ho v roku 1592. V roku 1674 bol za neznámych okolností znehodnotený údajne zázračný prameň pri kostole. Kostol o dvesto rokov neskôr prešiel ďalšou obnovou, ktorá zanechala na vonkajšom i vnútornom vzhľade barokové prvky. Počas prvej svetovej vojny zrekvirovala armáda tri zvony z veže. V roku 1991 sa prihlásili rodáci z Nemecka s príspevkom na obnovu tejto pamiatky a spoločnou obetavosťou niektorých miestnych obyvateľov bol kostolík zachránený a v roku 1994 slávnostne vysvätený.
Hasičský zbor so 120 - ročnou históriou
V Kremnických Baniach pôsobí Dobrovoľný hasičský zbor už úctyhodných 120 rokov. „V súčasnosti má zbor 37 členov, ktorí sa okrem organizovania hasičských súťaží aktívne venujú i organizovaniu kultúrneho života v obci,“ vysvetľuje starosta. Pri príležitosti pripomenutia si tohto významného jubilea sa zišli všetci jeho terajší členovia. Zbor síce tvoria prevažne muži v staršom veku, no aktívne sa začínajú do jeho chodu zapájať i tí mladší. Dôkazom, že hasiči v obci pôsobia naozaj takú dlhú dobu, je i vlajka. „Je to hasičská vlajka, ktorá pochádza z roku 1885, z čias Rakúsko – Uhorska,“ dodáva starosta.
Autor: pripravila Lenka Ihradská
