Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Obec Badaň

Územie Baďana sa po prvý raz dostalo do písomného prameňa v roku 1245, kedy 9. septembra uhorský kráľ Belo IV. vydal v Hrhove Metačnú - hranice vymedzujúcu listinu pre premonštrátsky kláštor v Šahách. Ako osada či dedina sa po prvý raz v písomnom prameni

Baďan objavuje v roku 1285 vo forme Villa Bagun. Od konca 20. rokov 14. storočia až po zrušenie poddanstva v 19. storočí patril Baďan do majetku rôznych zemepánskych rodín, mešťanov, zväčša pochádzajúcich z južnej časti Hontianskej stolice.
V druhej polovici 16. storočia dedina prežívala obdobia hrozieb tureckej expanzie. V jej bezprostrednej blízkosti prechádzala hranica správnej územnej oblasti, vytvorenej Turkami.
Významné miesto v kultúrnych dejinách Slovenska prináleží baďanskému rodákovi, seniorovi Pavlovi Valaskému, ktorý sa tu narodil 29. januára 1742. Ako jeden z prvých napísal ucelené dejiny literatúry v Uhorsku, ďalšie práce venoval náboženskej problematike. Napísal hodnotné dejiny evanjelickej cirkvi v Jelšave.
Pri súpise v roku 1828 sa v Baďane napočítalo 46 domov a 279 obyvateľov. Obec v minulosti riadil richtár, neskôr starosta s boženíkmi - prísažnými (členmi obecnej rady). V roku 1945 v dôsledku nových spoločenských zmien sa v Baďane vytvoril MNV. Práca MNV, jeho poslancov a tiež obyvateľov v nedávnej minulosti sa zameriavala na budovanie novej infraštruktúry obce, ktorá prispela k jej zveľadeniu. Postupne sa dobudovala elektrifikácia, zrekonštruovali a vybudovali sa nové komunikácie, miestny rozhlas. V oblasti kultúry a vzdelávania boli vytvorené nové podmienky vybudovaním najvýznamnejšej stavby v obci v posledných rokoch, stavby kultúrneho domu. Zrekonštruovala sa MŠ, vybudovala predajňa potravín.

Skryť Vypnúť reklamu

Priemerný vek je tridsať rokov
Názov Baďan vznikol údajne tak, že tu ľudia bádali, na Počúvadle počúvali a v Klastave klamali Turkov.
Momentálne má obec Baďan 220 obyvateľov, patrí k nemu aj Klastava. Zaujímavosťou je, že priemerný vek obyvateľov je tridsať rokov. Ľubica Kuková, rodáčka z Klastavy, má ešte len 31 rokov a starostkou obce Baďan je už druhé volebné obdobie. Vyštudovala chemickú školu v Banskej Štiavnici. Momentálne študuje už štvrtý rok na Univerzite Mateja Bela krajinnú ekológiu. Svoju prácu má veľmi rada.
„Vybudovali sme náučný chodník. Chceli by sme vybudovať aj cyklotrasu, pretože sa dá celé Sitno obísť na bicykli, od Štiavnice cez všetky dediny späť do Štiavnice. Každá dedina je niečím zaujímavá,” hovorí starostka. „Začali sme so stavbou domu smútku. Chceme znížiť náklady na elektrinu, ktorou vykurujeme kultúrny dom, preto sme sa rozhodli urobiť zmenu vykurovania a využiť okolité lesy, spaľovať drevopiliny. Na túto rekonštrukciu sme dostali z Ministerstva životného prostredia 1,5 milióna korún. V tejto budove je nielen obecný úrad, ale aj materská škola a potraviny,” predstavuje svoje plány Ľubica Kuková a dodáva: „Organizujeme rôzne kultúrne podujatia, pochovávanie basy, fašiangový sprievod, oslavujeme Deň matiek, Medzinárodný deň detí a Podsitnianske dni hojnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Podsitnianske dni hojnosti u nás
V roku 1999 sa starostovia obcí Baďan, Beluj, Kráľovec-Krnišov, Počúvadlo a Prenčov stretli a rozhodli sa združiť do jedného celku. Tak vzniklo občianske združenie Mikroregión Južné Sitno. Starostovia sa odvtedy stretávali pomerne často, či už kvôli výmene skúseností a nápadov, alebo k spoločnému vypracovaniu rôznych projektov. Tam sa zrodil aj nápad usporiadať v každej obci mikroregiónu folklórne slávnosti pod názvom Podsitnianske dni hojnosti. „Cieľom týchto akcií je spojenie obyvateľov obcí mikroregiónu, ktorí sa spolu stretnú v tejto uponáhľanej dobe, pospomínajú na časy dávno zabudnuté a popýšia sa vlastnou dedovizňou,” hovorí starostka Baďana Ľubica Kuková.
Podsitnianske dni hojnosti pozostávajú z niekoľkých častí, ako je prezentácia starých remesiel, darcovstvo, súťaž medzi obcami mikroregiónu, kultúrny program.
„Každá obec si vybrala tému, v duchu ktorej sa slávnosti v jednotlivých obciach niesli. U nás sú to Dni tradičného odievania. Zorganizovať takúto akciu bolo pre nás na začiatku náročné. Preto sme zvolali stretnutie starších žien, ktoré porozprávali, ako sa kedysi žilo a obliekalo. Miestnym rozhlasom sme vyhlásili, že kto má doma starožitné predmety, skrine, postele, lavice, stoly, krosná, kolovrátky, mliečniky, slamienky, kroje, aby ich doniesol na obecný úrad,” hovorí Ľubica Kuková.
Z nahromadených predmetov v priestoroch bývalej školy nainštalovali výstavu s témou tradičného odievania.
Tohtoročné Podsitnianske dni hojnosti sa konali pred týždňom.
Z ich tradičného programu vyberáme:
- Kultúrny program detí z obce a z prizvaných obcí
- Ukážka remesiel v duchu odievania, spracovanie ľanu od samotného semienka až po vytvorenie finálneho výrobku - trhanie, močenie, trepanie, česanie, pradenie, snovanie, tkanie, šitie
- ukážky práce prizvaných remeselníkov z okolia spojené s predajom ich výrobkov
- súťaže medzi obcami mikroregiónu
- počas celej akcie je možné v priestoroch obce ochutnať tradičné špeciality - kysnuté koláče, pagáče, domáci chlieb, podymníky
- miestni podnikatelia pripravia pre návštevníkov občerstvenie: domáce klobásy, pečené prasa, guláš z diviny
- na záver podujatia býva v priestoroch obce spoločná zábava
- možnosť pozrieť si ľudový dom, evanjelický kostol, výstavu poľnohospodárskych strojov, výstavu ručných prác
„Do organizovania tejto akcie sú zapojení všetci občania obcí Baďan a Klastava, ktorí prispievajú materiálne, alebo svojou pomocou. Za to by sme sa im chceli touto cestou poďakovať,” dodáva starostka obce Baďan.

Skryť Vypnúť reklamu

Výborný domáci chlieb pečie Emília Kollárová
„Chlieb ma naučila piecť mama, aj recept mám od nej. Dávam chlebovú obyčajnú múku, zemiaky, troška rasce pre chuť, olej, droždie, ocot,” prezrádza E. Kollárová. „Večer sa spraví kvások. Do koryta sa dajú zemiaky, múka, rasca, zabarí sa to vriacou vodou. Dobre sa to rozmieša a nechá stáť do rána. Voľakedy tak vraveli starí ľudia: Na chleba sa ťažko robí, lebo ten sa za dva roky rodí a za dva dni pečie. Žito sa musí siať na jeseň, ale na druhý rok sa berie úroda. Chleba sa musí urobiť večer, ale ráno sa musí piecť. Ráno sa miesi aj hodinu. Čím sa chlebík dlhšie miesi, tým je lepší. Kysne asi hodinu. Keď sa vymiesi, musím si zakúriť v peci, aby uhlie pohorelo, potuchlo. Keď uhlie vyťahám von, sádžem chlebík. Ten je najlepší vtedy, keď sa striedka pára. Na dvanásť chlebíkov miniem 24 kilov múky. Veľmi rada pečiem aj varím. Pekávam na svadby, oslavy. Recepty by som chcela nechať neveste.”

Kaplánka káže o ľuďoch
Jana Drottnerová, mladá 24 ročná kaplánka, pôsobí v obci Baďan od 15. augusta minulého roku. Pochádza z dedinky Príbelce z okresu Veľký Krtíš. Študovala v Bratislave na Evanjelickej bohosloveckej fakulte. Rada číta romány, ale aj odbornú literatúru, pretože sa chystá na farárske skúšky. Najčastejšie káže z Novej zmluvy, príbehy, ktoré ľudí oslovujú.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  6. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  7. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. Úprava osobného motorového vozidla
  10. Important information for Brazilians living in Slovakia
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 719
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 310
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 664
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 978
  5. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 11 671
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 317
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 173
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 600
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 511
  10. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje 9 407
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Ilustračné foto

Chodkyňa vošla rovno pred idúce auto

Ženu so zraneniami previezli do nemocnice.

Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Na Slovensku od soboty platí zákaz vychádzania

Oravcom a obyvatelia Bardejovského okresu majú oveľa prísnejšie podmienky pohybu mimo domova ako ostatní Slováci.

Už ste čítali?