Baďan objavuje v roku 1285 vo forme Villa Bagun. Od konca 20. rokov 14. storočia až po zrušenie poddanstva v 19. storočí patril Baďan do majetku rôznych zemepánskych rodín, mešťanov, zväčša pochádzajúcich z južnej časti Hontianskej stolice.
V druhej polovici 16. storočia dedina prežívala obdobia hrozieb tureckej expanzie. V jej bezprostrednej blízkosti prechádzala hranica správnej územnej oblasti, vytvorenej Turkami.
Významné miesto v kultúrnych dejinách Slovenska prináleží baďanskému rodákovi, seniorovi Pavlovi Valaskému, ktorý sa tu narodil 29. januára 1742. Ako jeden z prvých napísal ucelené dejiny literatúry v Uhorsku, ďalšie práce venoval náboženskej problematike. Napísal hodnotné dejiny evanjelickej cirkvi v Jelšave.
Pri súpise v roku 1828 sa v Baďane napočítalo 46 domov a 279 obyvateľov. Obec v minulosti riadil richtár, neskôr starosta s boženíkmi - prísažnými (členmi obecnej rady). V roku 1945 v dôsledku nových spoločenských zmien sa v Baďane vytvoril MNV. Práca MNV, jeho poslancov a tiež obyvateľov v nedávnej minulosti sa zameriavala na budovanie novej infraštruktúry obce, ktorá prispela k jej zveľadeniu. Postupne sa dobudovala elektrifikácia, zrekonštruovali a vybudovali sa nové komunikácie, miestny rozhlas. V oblasti kultúry a vzdelávania boli vytvorené nové podmienky vybudovaním najvýznamnejšej stavby v obci v posledných rokoch, stavby kultúrneho domu. Zrekonštruovala sa MŠ, vybudovala predajňa potravín.
Priemerný vek je tridsať rokov
Názov Baďan vznikol údajne tak, že tu ľudia bádali, na Počúvadle počúvali a v Klastave klamali Turkov.
Momentálne má obec Baďan 220 obyvateľov, patrí k nemu aj Klastava. Zaujímavosťou je, že priemerný vek obyvateľov je tridsať rokov. Ľubica Kuková, rodáčka z Klastavy, má ešte len 31 rokov a starostkou obce Baďan je už druhé volebné obdobie. Vyštudovala chemickú školu v Banskej Štiavnici. Momentálne študuje už štvrtý rok na Univerzite Mateja Bela krajinnú ekológiu. Svoju prácu má veľmi rada.
„Vybudovali sme náučný chodník. Chceli by sme vybudovať aj cyklotrasu, pretože sa dá celé Sitno obísť na bicykli, od Štiavnice cez všetky dediny späť do Štiavnice. Každá dedina je niečím zaujímavá,” hovorí starostka. „Začali sme so stavbou domu smútku. Chceme znížiť náklady na elektrinu, ktorou vykurujeme kultúrny dom, preto sme sa rozhodli urobiť zmenu vykurovania a využiť okolité lesy, spaľovať drevopiliny. Na túto rekonštrukciu sme dostali z Ministerstva životného prostredia 1,5 milióna korún. V tejto budove je nielen obecný úrad, ale aj materská škola a potraviny,” predstavuje svoje plány Ľubica Kuková a dodáva: „Organizujeme rôzne kultúrne podujatia, pochovávanie basy, fašiangový sprievod, oslavujeme Deň matiek, Medzinárodný deň detí a Podsitnianske dni hojnosti.
Podsitnianske dni hojnosti u nás
V roku 1999 sa starostovia obcí Baďan, Beluj, Kráľovec-Krnišov, Počúvadlo a Prenčov stretli a rozhodli sa združiť do jedného celku. Tak vzniklo občianske združenie Mikroregión Južné Sitno. Starostovia sa odvtedy stretávali pomerne často, či už kvôli výmene skúseností a nápadov, alebo k spoločnému vypracovaniu rôznych projektov. Tam sa zrodil aj nápad usporiadať v každej obci mikroregiónu folklórne slávnosti pod názvom Podsitnianske dni hojnosti. „Cieľom týchto akcií je spojenie obyvateľov obcí mikroregiónu, ktorí sa spolu stretnú v tejto uponáhľanej dobe, pospomínajú na časy dávno zabudnuté a popýšia sa vlastnou dedovizňou,” hovorí starostka Baďana Ľubica Kuková.
Podsitnianske dni hojnosti pozostávajú z niekoľkých častí, ako je prezentácia starých remesiel, darcovstvo, súťaž medzi obcami mikroregiónu, kultúrny program.
„Každá obec si vybrala tému, v duchu ktorej sa slávnosti v jednotlivých obciach niesli. U nás sú to Dni tradičného odievania. Zorganizovať takúto akciu bolo pre nás na začiatku náročné. Preto sme zvolali stretnutie starších žien, ktoré porozprávali, ako sa kedysi žilo a obliekalo. Miestnym rozhlasom sme vyhlásili, že kto má doma starožitné predmety, skrine, postele, lavice, stoly, krosná, kolovrátky, mliečniky, slamienky, kroje, aby ich doniesol na obecný úrad,” hovorí Ľubica Kuková.
Z nahromadených predmetov v priestoroch bývalej školy nainštalovali výstavu s témou tradičného odievania.
Tohtoročné Podsitnianske dni hojnosti sa konali pred týždňom.
Z ich tradičného programu vyberáme:
- Kultúrny program detí z obce a z prizvaných obcí
- Ukážka remesiel v duchu odievania, spracovanie ľanu od samotného semienka až po vytvorenie finálneho výrobku - trhanie, močenie, trepanie, česanie, pradenie, snovanie, tkanie, šitie
- ukážky práce prizvaných remeselníkov z okolia spojené s predajom ich výrobkov
- súťaže medzi obcami mikroregiónu
- počas celej akcie je možné v priestoroch obce ochutnať tradičné špeciality - kysnuté koláče, pagáče, domáci chlieb, podymníky
- miestni podnikatelia pripravia pre návštevníkov občerstvenie: domáce klobásy, pečené prasa, guláš z diviny
- na záver podujatia býva v priestoroch obce spoločná zábava
- možnosť pozrieť si ľudový dom, evanjelický kostol, výstavu poľnohospodárskych strojov, výstavu ručných prác
„Do organizovania tejto akcie sú zapojení všetci občania obcí Baďan a Klastava, ktorí prispievajú materiálne, alebo svojou pomocou. Za to by sme sa im chceli touto cestou poďakovať,” dodáva starostka obce Baďan.
Výborný domáci chlieb pečie Emília Kollárová
„Chlieb ma naučila piecť mama, aj recept mám od nej. Dávam chlebovú obyčajnú múku, zemiaky, troška rasce pre chuť, olej, droždie, ocot,” prezrádza E. Kollárová. „Večer sa spraví kvások. Do koryta sa dajú zemiaky, múka, rasca, zabarí sa to vriacou vodou. Dobre sa to rozmieša a nechá stáť do rána. Voľakedy tak vraveli starí ľudia: Na chleba sa ťažko robí, lebo ten sa za dva roky rodí a za dva dni pečie. Žito sa musí siať na jeseň, ale na druhý rok sa berie úroda. Chleba sa musí urobiť večer, ale ráno sa musí piecť. Ráno sa miesi aj hodinu. Čím sa chlebík dlhšie miesi, tým je lepší. Kysne asi hodinu. Keď sa vymiesi, musím si zakúriť v peci, aby uhlie pohorelo, potuchlo. Keď uhlie vyťahám von, sádžem chlebík. Ten je najlepší vtedy, keď sa striedka pára. Na dvanásť chlebíkov miniem 24 kilov múky. Veľmi rada pečiem aj varím. Pekávam na svadby, oslavy. Recepty by som chcela nechať neveste.”
Kaplánka káže o ľuďoch
Jana Drottnerová, mladá 24 ročná kaplánka, pôsobí v obci Baďan od 15. augusta minulého roku. Pochádza z dedinky Príbelce z okresu Veľký Krtíš. Študovala v Bratislave na Evanjelickej bohosloveckej fakulte. Rada číta romány, ale aj odbornú literatúru, pretože sa chystá na farárske skúšky. Najčastejšie káže z Novej zmluvy, príbehy, ktoré ľudí oslovujú.
Autor: pripravila Katarína Reiterová
