Historický symbol Kosorína poznáme podľa odtlačkov pečatidla z 19. storočia. Jeho rukopis je slovenský a znie Obec + Koszorin.
V strede pečatného poľa vidno kráľa, cválajúceho na koni a držiaceho v ruke kópiu. Ide nepochybne o vyobrazenie sv. Ladislava, ktorému je zasvätený miestny kostol, postavený začiatkom 19. storočia na základoch staršieho chrámu. Symbol je jedinečný tým, že sv. Ladislav tu nie je zobrazený obvyklým spôsobom, teda ako kráľ v brnení, ale ako jazdec.
Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce.
Erb obce Kosorín, vychádzajúci z historickej predlohy, má túto podobu: v červenom štíte po striebornom brvne cválajúci strieborný obrátený kôň v zlatej zbroji a rovnakom postroji v sedle so striebroodetým kráľom - sv. Ladislavom - so zlatou, striebrom vystlatou uzavretou korunou, pravicou držiacim opraty a zdvihnutou ľavicou zlatú, držiacou striebrohrotú kopiju.
Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, červenej a bielej. Pomer strán má 2:3 a ukončená je tromi cípmi.
Pečať obce Kosorín je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom Obec Kosorín. Má priemer 35 mm.
Mária Vanková o obci Kosorín
Mária Vanková je starostkou obce Kosorín so 412 obyvateľmi už druhé volebné obdobie. „Keď som nastúpila do funkcie starostky, bola rozpracovaná plynofikácia, ktorú sme dokončili v roku 1999. Plynofikovali sme obec, kultúrny dom a klub mládeže. Urobila sa rekonštrukcia verejného osvetlenia. Prešli sme na úsporné žiarivkové svetlo, pričom vznikla úspora do 80%. Od biskupského úradu sme odkúpili budovu materskej školy. Túto budovu sme svojpomocne zrekonštruovali, investícia bola 500-tisíc. Opravili sme omietky, natreli sme okná, dvere. Plynofikovali sme škôlku. Tento rok som žiadala ministerstvo financií o príspevok na opravu strechy. A v budúcnosti plánujeme vybudovať domovú čističku,“ hovorí starostka obce Mária Vanková.
V obci je zriadený aj Klub mládeže, kde je aj posilovňa. Tento klub sa nachádza v budove, ktorú by však chceli využiť aj ako polyfunkčný objekt, v ktorom by sa nachádzala reštaurácia, služby občanom. V blízkosti by bol park, ktorý tiež plánujú upraviť. Raritou obce je studňa, ktorá taktiež čaká na rekonštrukciu. „Ide vlastne o napájadlo, kam sa kedysi chodilo s dobytkom, ktorý sa tam napájal. Chceme zachovať pôvodné znaky obce. Najväčší problém v obci sú miestne komunikácie. Čakáme na eurofondy, aby sme mohli začať s opravami. Veľmi pekný máme aj areál ihriska, kde by sme chceli urobiť tenisové kurty a viacúčelové ihrisko. Kde by sa mohol hrať volejbal, basketbal, v zime by sa tam mohlo korčuľovať. Máme projekt aj na rekonštrukciu vodovodu. Chceli by sme urobiť výmenu v novej ulici a pod ihriskom. Myslím si, že ľudia v našej obci žijú na vyššej úrovni, lepšie než ľudia v meste. V našej obci dominuje, ticho a veľa zelene. Čo sa týka nezamestnaných, naša obec zapojila do aktivačných činností 24 nezamestnaných, ale ich celkový počet je okolo 56. Zvýšenie nezamestnanosti zapríčinilo prepúšťanie pracovníkov z družstva a Závodu SNP,“ uvádza Mária Vanková.
Obec dala vypracovať územno – plánovaciu dokumentáciu, kde je navrhnutá výstavba nových rodinných domov. V tomto pláne je navrhnutá aj výstavba malého hotela.
Pochádza názov obce z legendy?
Srdce Slovenského sopečného stredohoria vypĺňa neveľká Žiarska kotlina. V jej severnej časti sa nachádza obec Kosorín. Rozkladá sa na úpätí Kremnických vrchov o celkovej rozlohe 1 275 ha. Obcou preteká Kosorínsky potok, ktorý sa vlieva do Lutilského potoka a spolu tvorí významný prítok Hrona.
Obec Kosorín sa písomne spomína v roku 1487 pod menom Kozokry.
Obec bola cirkevne v roku 1694 odlúčená od Trubínskej farnosti a pričlenená ku Slašťanskej farnosti. Stará kaplnka bola renomovaná v roku 1803. Občania si kaplnku prestavali na kostol v roku 1926. Posledné úpravy interiéru sa konali v roku 1998. Vo veži kostola sa nachádza zvon z roku 1624.
Názov obce je pravdepodobne odvodený od chovu kôz. Kosorín bol v minulosti poľnohospodárskou obcou. Úrodné pôdy v okolí dávali možnosť venovať sa roľníctvu, pastierstvo však bolo známejšie, a to najmä chov kôz.
Existuje tiež legenda, ako sa ľudia obce Kosorín bránili pred Turkami, a to tým, že dedinu obohnali rôznymi tŕňmi a kríkmi, do ktorých napichali kosy, aby si tureckí jazdci zmrzačili svojich koníkov, a tým sa do obce nedostali. Údajne táto legenda o kosách dala názov obci – Kosorín.
Detský súbor Slniečko
„Po dlhej konzultácii so starostkou Máriou Vankovou som založila 1. apríla tohto roku Detský folklórny súbor Slniečko, za účelom využitia voľného času detí a mládeže z obce Kosorín,“ hovorí Marta Tužinská.
„Na začiatku nebol súbor len pod mojim vedením, pomocnú ruku podala aj Mária Kozárová. V súbore tancuje 17 detí. Prvýkrát nás mohli obyvatelia obce vidieť na oslavách „Dňa matiek a otcov“. V priebehu nacvičovania súboru sme sa prihlásili na Detský folklórny festival vo Veľkej Lehote, ktorý sa konal 30. mája. Podujatie sa vydarilo, obec sme úspešne reprezentovali.
Najbližšie sa predstavíme 28. augusta s novým programom na oslavách 60. výročia SNP v našej obci. 19. septembra budeme reprezentovať Kosorín na Detskom folklórnom festivale, ktorý sa koná v obci Podhorie. 8. októbra sme pozvaní do Klubu seniorov v Žiari nad Hronom.“
Monika Legíňová robí ozdoby aj ikebany
Monika Legíňová je žena, ktorá sa naplno venuje svojmu synovi. Rodina je pre ňu prvoradá. „Človek sa však potrebuje niečím zabaviť, keď je doma. Začala som so štrikovaním, teraz sa venujem aj maľovaniu veľkonočných vajíčok, vianočných ozdôb, robím rôzne ikebany, ozdoby z drôtu, zo suchých rastlín, ktoré si dopestujem v záhrade. Zo začiatku som si pomáhala aj radami z časopisov, teraz si vymýšľam veci sama. Niektoré techniky som sa naučila aj od ľudí z našej obce,“ hovorí pani Monika.
Autor: pripravila Katarína Reiterová