Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Obec Sklené Teplice

Obec pomenovali podľa sklenej huty, ktorá tu existovala už v roku 1340 a podľa teplých minerálnych prameňov, ktoré sa po prvý raz spomínajú v šestnástom storočí. Sklené Teplice patria medzi najstaršie kúpele na Slovensku. Ležia na úpätí Štiavnických vrcho

v v idylickej doline, cez ktorú preteká potok Teplá. Zo všetkých strán sú obklopené bohatými listnatými a ihličnatými lesmi. V Sklených Tepliciach vyviera dvanásť minerálnych prameňov s teplotou vody od 37 do 52 stupňov Celzia. Pozoruhodnosťou je termálny kúpeľ v jaskynnom bazéne v skale, ktorý má teplotu 42 stupňov Celzia. V Sklených Tepliciach sa liečia choroby pohybového a nervového ústrojenstva.
Nad obcou na kóte 629 metrov stoja už len zrúcaniny Pustého hradu, ktorý sa volal aj hrad Teplica. O jeho počiatkoch sa nezachovala žiadna písomná zmienka. Odhaduje sa, že s jeho výstavbou sa začalo v druhej polovici 13. storočia a patril templárom. O zániku hradu sa tiež nič určité nevie, možno sa tak stalo počas stavovských povstaní v 17. storočí. Obec Sklené Teplice dodnes nemá erb.

Skryť Vypnúť reklamu

Sklenoteplický starosta Ľubomír Meliš pôsobí vo funkcii prvého muža obce necelé dva roky. Keďže ho poznáme ako erudovaného pracovníka ZSNP, kde ostatných pätnásť rokov pôsobil ako vedúci odboru civilnej ochrany, zaujímalo nás, čo ho inšpirovalo kandidovať na takúto vyslovene „ľudskú“ funkciu. Dostali sme jednoduchú, no o to krajšiu odpoveď: „Sklené Teplice sú obec, ktorú mám rád a chcem pre ňu niečo urobiť. Veľkou motiváciou bola, samozrejme, podpora občanov našej obce.“ Ako ďalej podotkol, toto rozhodovanie nebolo jednoduché a trvalo niekoľko mesiacov, kým si definitívne povedal, že ide do toho.
Prvé úskalia ho čakali vo forme nevyjasnenej legislatívy v súvislosti prechodu kompetencií zo štátu na obce. Ide napríklad o školstvo, ktoré nebolo riešené celé roky. V Tepliciach majú materskú aj základnú školu. Síce málotriedku, ale keby ju kvôli nedostatku financií zrušili, v budúcnosti by ju len ťažko opäť vybudovali.
„Ako mnohé iné obce, aj my sa boríme s infraštruktúrou,“ hovorí starosta. „V minulých dňoch sme dokončili plynofikáciu obce, ktorou sme chtiac-nechtiac narušili miestne komunikácie, a preto sme sa rozhodli postupne pripravovať projekt, prostredníctvom ktorého by sme mohli získať nejaké finančné prostriedky na opravu miestnych komunikácií zo štrukturálnych fondov.“ Ďalším problémom, s ktorým sa Teplice, ale aj starosta musia vyrovnať, je kanalizácia, ktorú obec doteraz nemá. Podobne je to aj s pitnou vodou, ktorej nedostatok obyvatelia Teplíc pociťujú najmä v suchých mesiacoch.
Odhliadnúc od všetkých obecných problémov, je veľmi dôležitá spolupráca s občanmi. Na ňu nemôže starosta povedať ani jedno zlé slovko. Pre bližšiu spoluprácu s obyvateľmi Teplíc dokonca už pred rokom založili občianske združenie Teplice, ktoré je dnes prakticky nenahraditeľné pri organizovaní rôznych kultúrnych či športových podujatiach. Ako nás informoval starosta obce, v týchto dňoch by malo vyjsť už aj prvé číslo obecných novín, čo je absolútnou novinkou v histórii Sklených Teplíc. Prostredníctvom nich sa chcú dostať ku každému občanovi.
V rozhovore s Ľubomírom Melišom sme vycítili v každom jeho slove záujem o spokojnosť občanov. Venuje sa im v práci i mimo nej, kedy by mohol tráviť čas so svojou rodinou. Pre spokojnosť svojich voličov, a nielen ich, sa dokonca vzdal aj svojho koníčka - práce s drevom. Dnes je rád, keď môže manželke a dvom synom aspoň trošku pomôcť okolo domu.

Skryť Vypnúť reklamu

Z minulosti ...
Prvá písomná zmienka o Sklených Tepliciach pochádza z roku 1340. Sklené Teplice vznikli ako drevorubačská osada, pričom jej obyvatelia ťažili drevo pre bane v neďalekej Banskej Štiavnici. Približne v tých istých rokoch v Sklených Tepliciach založili prvú skláreň v Uhorsku. Nevyrábalo sa v nej však sklo na bežné použitie, ale chemické sklo, ktoré využívali hutníci pri zisťovaní obsahu zlata a striebra v rudách vyťažených v banskoštiavnickom banskom revíre. Tak, ako o celých dejinách sklárne, aj o jej zániku nás archívne dokumenty informujú len veľmi stroho. Predpokladá sa, že zanikla niekedy počas 17. storočia.
Po zániku sklárne založili v Sklených Tepliciach hutu, v ktorej sa oddeľovalo zlato a striebro od nevyužívaných rúd pomocou olova. Huta zanikla v roku 1781. O štyri roky neskôr sa začala v týchto priestoroch zriaďovať ďalšia huta - amalgamačná, v ktorej sa malo produkovať zlato a striebro zo zlatonosných rúd pomocou ortuti. Pôvodca nepriamej amalgamácie Ignác Born predstavil svoju metódu pred mnohými odborníkmi sveta. Vtedy bola v Sklených Tepliciach založená prvá medzinárodná vedecká spoločnosť na svete, ktorá začala vydávať prvý medzinárodný vedecký časopis. Huta postupne v deväťdesiatych rokoch 18. storočia zanikla, jej budovy sa predali kúpeľom a súkromníkom a zariadenie sa rozdelilo medzi iné huty v okolí. Takto v Sklených Tepliciach zanikla priemyselná výroba a obec sa orientovala už len na kúpeľníctvo a poľnohospodárstvo.

Skryť Vypnúť reklamu

... zo súčasnosti
Obec má rozlohu 10 912 735 štvorcových metrov a pôsobí v rámci mikroregiónu Hlinické Pohronie a regiónu Sitno. Dnes v Sklených Tepliciach žije 447 obyvateľov. Z nich je v produktívnom veku 261. Najväčším zamestnávateľom je akciová spoločnosť Liečebné termálne kúpele, kde našli zamestnanie aj ľudia z okolitých obcí.
Pre Sklené Teplice je veľmi dôležitý cestovný ruch. Tohtoročnú sezónu im však pokazilo nepriaznivé počasie, čo sa odzrkadlilo napríklad i v nižšej návštevnosti verejného kúpaliska. Obec prevádzkuje dve ubytovne, vlastní stroje na zemné práce i autobus. V obci pôsobí detský súbor Makovička, folková skupina Jasoň a majú tu aj futbalistov a stolných tenistov.
Najväčším problémom obce je autobusové spojenie s okolím. Napríklad obyvatelia, ktorí pracujú na zmeny, cestujú do nočnej už o 18.30 hod. Neskoršie im už nejde nič. O spojeniach počas sobôt, nedieľ a sviatkov je aj škoda hovoriť.
V budúcnosti chcú v centre Teplíc zrekonštruovať staršie domy, ktoré by slúžili ako polyfunkčné objekty pre potreby obce i malých podnikateľov.

Jasoň poznajú aj v zahraničí
V každých obecných novinách vám predstavujeme zaujímavú osobnosť, ktorá sa pričinila o zviditeľnenie obce. Dnes je to Peter Uhrín (Uhroš), ktorý spolu s Petrom Remeníkom pred takmer 10 rokmi založil známu folkovú kapelu Jasoň.
„Prvé hudobné kroky som absolvoval už ako štvrták základnej školy,“ vracia sa do minulosti Peter. „Na ZUŠke som sa pokúšal zvládnuť hru na klarinet. Asi po trištvrte roka ma to prešlo a klarinet som zavesil na klinec.“ K muzike sa znovu dostal počas štúdia na drevárskej priemyslovke, kde založil prvú hudobnú skupinu. Hrali z každého rožku trošku, Olympic striedali s ľudovkami, Elánom a občas zahrali aj niečo svoje.
„K folku som po prvýkrát privoňal až na vojenčine,“ blíži sa k založeniu Jasoňa Peter. Po návrate som sa bližšie zoznámil s Petrom Remeníkom, ktorý vtedy študoval na žilinskom konzervatóriu gitaru. Rok sme pripravovali náš repertoár a ďalší rok sme hrali ako dvojica Uhroš a Remoš.“ Potom sa k nim pridal huslista Stano Palúch a Jasoň bol na svete. Vzápätí po prvýkrát vystúpili na moravskom festivale AM-FOLK-FEST, ktorého sa odvtedy pravidelne zúčastňujú. Prvým významnejším úspechom Jasoňa bol postup na celoštátny festival Strunobranie 97, kde získali cenu diváka. Na jeseň nahrali aj svoje prvé demo.
Nasledovali odchody i príchody nových členov kapely, účasť na folkových festivaloch, ako Záhrada, Mohelnický dostavník, Trampská PORTA či Dobrofest. V novom zložení nahrali svoje druhé demo. Opäť sa časť členov obmenila, vlastne jediný, ktorý je tam od začiatku, je Uhroš.
Dnes svoj štýl hudby nazývajú tramp-folk a na svojom konte majú prvý a zatiaľ jediný album Cieľov pár. V súčasnej zostave - Uhroš, Maruška, Adrika a Robin vystupujú tri roky a momentálne pripravujú svoj druhý album.

Sklenoteplický kroj
Nedávno obec Sklené Teplice navštívil rakúsky veľvyslanec, ktorého v krásnom teplickom kroji privítali aj manželia Lubuškovci. Nielen veľvyslanec, ale i samotní Tepličania kroj uvideli po mnohých rokoch.
„Zhotovenie teplického kroja nám trvalo celé tri mesiace,“ prezrádza nám jeho spolutvorkyňa Janka Lubušká. „S manželom sme vychádzali zo starých fotografií. Keďže boli čierno-biele, dosť dlho nám trvalo, kým sme od našich najstarších obyvateľov získali presný popis mužského i ženského kroja. Pri návštevách sme získali aj niekoľko originálnych súčastí, no väčšinu sme si museli vyrobiť sami.“ Náročnejšie súčasti kroja, ako napr. čižmy, dali vyhotoviť odborníkom.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 37 342
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 971
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 352
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 368
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 996
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 7 494
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 345
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 993
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 691
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 589
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Ilustračná foto.

O projekte hovorí mesto už dlhšie.

2 h
Pohľad na Moderštôlniansky tajch v časti obce Hodruša-Hámre, Kopanice.

Obec patrí medzi najdlhšie na Slovensku.

14 h
Ilustračné foto

Aj keď sa situácia s ochorením COVID-19 u zamestnancov a klientov zariadenia zlepšila, naďalej ostávajú v karanténe.

18 h
Ilustračné foto.

V obci Lovčica-Trubín v okrese Žiar nad Hronom vznikne nové zariadenie pre seniorov.

19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

22. jan

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

16 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Prečo skončil Ščasný?

23 h

Už ste čítali?