alamúnovi. Ďalším dôvodom vzniku opátstva bola jeho výhodná poloha na križovatke Pohronskej cesty, ktorá viedla z Nitry do Zvolena a smerovala k takzvanej Veľkej ceste spájajúcej Podunajsko s Baltickým morom. Osídlenie tohto územia je oveľa staršie ako založenie opátstva. Pôvodne tam bola slovanská osada, na ktorú kláštor pravdepodobne nadviazal. Prvá písomná zmienka je z roku 1075 v listine, ktorou Gejza I. daroval opátstvu, zasvätenému sv. Beňadikovi, rozsiahle majetky. Časť z nich opátstvo v 12. a 13. storočí síce stratilo, ale kláštor nezanikol. Samotná osada zrejme vznikla až po postavení kostola sv. Egídia pod kláštorom, ktorý potreboval mať služobnícke obyvateľstvo vo svojej blízkosti. Obec dostala najskôr meno Peteň, neskôr Svätý Beňadik. Obyvatelia, vtedy zemepanského mestečka, sa zaoberali predovšetkým roľníctvom, pestovaním vína, ovocinárstvom a bežnými remeslami. Ako zemepán tu hospodárila Ostrihomská kapitula. Rozvoj obce spomalili turecké vojny. Kláštor dvakrát vypálili, najskôr husiti, potom Tatári. Pôvodný románsky komplex bol zbúraný a prestavaný v gotickom slohu. Renesančné stavebné prvky pochádzajú zo 16. storočia, kedy celý objekt prebudovali na pevnosť. V 18. storočí bolo mestečko významným trhovým strediskom s týždenným trhom a štyrmi jarmokmi do roka. Z remesiel prevažovalo súkenníctvo, čižmárstvo, krajčírstvo a murárstvo. Obchodovalo sa s vínom, obilím a remeselnými výrobkami. V 19. storočí sa v dôsledku spriemyselnenia Pohronia stala z Hronského Beňadika obyčajná roľnícka obec. Jej ďalší rozvoj zabezpečilo vybudovanie železničnej trate Hronská Dúbrava – Levice, stala sa jednou zo zastávok. V 20.storočí sa začalo s budovaním novej infraštruktúry, na námestí vyrástlo nákupné stredisko, zdravotné stredisko, pošta a reštaurácia. Stavali sa nové domy, cesty a ulice. Dnes sa v tomto priaznivom vývoji snaží obec pokračovať.
Súčasťou obce je i bývalé samostatné územie Psiare, ležiace dva kilometre južne od Hronského Beňadika. Má vlastný kostol. Psiarčania sa v minulosti zaoberali lisovaním oleja z tekvicových semien. Po roku 1918 tu založil zámočnícku dielňu Michal Majer, kde bolo vyrobené prvé osobné auto na Slovensku! V Psiaroch bol vybudovaný vodovod, do roku 2000 boli domácnosti kompletne plynofikované. V súčasnosti tu žije 252 obyvateľov.
Starosta Hronského Beňadika Stanislav Lopúch si zastáva svoju funkciu nepretržite už od roku 1985. Sám sa s humorom označuje ako „stará štruktúra“. V súčasnosti sa teší nielen dlhodobej dôvere voličov, ale radosť mu prináša i deväťmesačná vnučka Lucia. Celé funkčné obdobie sa snaží o kultúrny rozvoj a zviditeľnenie obce. Okrem miestnej knižnice sa mu podarilo zachovať premietanie filmov v kinosále, ktorá vďaka posuvnej sústave sedadiel slúži aj ako tanečná miestnosť. Nedávno bolo možné uvidieť v zasadacej miestnosti obecného úradu výstavu sakrálnych stavieb na Slovensku, pozostávala z asi 150 makiet kostolov. Obec sa môže pochváliť novostavbou domu smútku. Skolaudovaný bude prvého novembra, na Sviatok všetkých svätých. Dielo je nadštandardné s podlahovým vykurovaním, modernou vzduchotechnikou a zaizolovanými stenami chrániacimi pred chladom i vysokými teplotami. Celkové náklady na jeho výstavbu dosiahli päť a pol milióna korún. Na mieste bývalého kameňolomu rastie školské ihrisko, ktoré doteraz veľmi chýbalo. Obec podporuje desať neziskových organizácií, medzi nimi úniu žien, zväz odbojárov, telovýchovnú jednotu mladých futbalistov, záhradkárov, dva dobrovoľné hasičské oddiely, zväz invalidov, ktorý týždenne organizuje zájazdy do Podhájskej za minimálne ceny a klub turistov. Ten okrem iného usporadúva každý rok v prvú júnovú sobotu veľmi obľúbený výstup na Inovec. Má za sebou už 23. ročník. Termín podujatia je zapísaný v celoslovenskom turistickom kalendári. „Vždy príde asi tak dvesto návštevníkov, všetkých pohostíme gulášom a rezňami,“ dozvedeli sme sa od starostu. „Krajina navôkol ponúka zaujímavé možnosti nielen pešej turistiky, ale i cykloturistiky - asfaltové lesné cesty. Pod vrchom Krivín často stanujú kajakári, ktorí splavujú Hron. Niekedy im prenajmeme naše športové zariadenie v Psiaroch tesne vedľa Hrona.“
Aktuálne problémy obce
Rok 1996, keď sa v obci pod benediktínskym opátstvom narodil len jeden nový občan, vyvolával v ľuďoch pesimizmus. Dnes žije v Hronskom Beňadiku 1220 ľudí. Len do konca júna prišlo na svet už päť detí. „Pribúdajú aj mladí ľudia. Nevládzu platiť drahé byty v panelákoch, tak sa prisťahujú sem, často do domov svojich rodičov,“ prezradil nám starosta a predseda mikroregiónu Nová Baňa Stanislav Lopúch. Pracovných príležitostí je málo. Obyvatelia za prácou dochádzajú, napríklad do neďalekých Zlatých Moraviec (Volkswagen). „Nezamestnanosť dosahuje až 32 percent,“ rozprával nám starosta, „dvadsaťpäť ľudí v hmotnej núdzi sa zapája do verejnoprospešných prác, aby získali aktivačný príspevok. Všetkých 180 nezamestnaných sa musí týždenne chodiť hlásiť na úrad práce do 10 km vzdialenej Novej Bane. Precestujú tak autobusom peknú kopu peňazí. Za lístok tam a späť zaplatia 34 korún. Ročne je to pre všetkých spolu 1,5 milióna Sk! Viac sa im teda oplatí platiť si mesačné odvody samostatne (asi 400 Sk), ako byť evidovaný na úrade práce. Mnohí to tak už urobili a potom sa zdá, že nezamestnanosť klesá. Jednoduchšie, ako poslať všetkých tých ľudí za pracovníčkou úradu práce, by bolo doviezť pracovníčku do dediny, potom aj do ostatných a naspäť. Keď som sa pokúšal presadiť túto myšlienku na porade v Žarnovici, neuspel som, riaditeľ ma odmietol, i keď napríklad v levickom okrese to tak už funguje.“
Ani problémy s materskými školami Hronský Beňadik neobišli. V škôlke pracovali dve učiteľky, no od septembra sa bude o šestnásť detí starať len jedna. „Tento rok škôlku i školu určite udržíme. No a čo potom? Niečo vymyslíme,“ zamyslel sa starosta. Príspevok štátu na obed pre jedno dieťa je pätnásť korún. Za to sa naozaj nikto nenaje.
Celá obec je plynofikovaná. S kanalizáciou je to horšie. Tá sa plánuje kvôli nedostatku financií až v ďalekej budúcnosti. Prioritou bolo vybudovanie chodníka a zlepšenie stavu vozovky, čo sa už podarilo zrealizovať. Ďalšou veľmi naliehavou záležitosťou sa stala rekonštrukcia opevného múra. Paradoxné je, že hoci patrí areál benediktínskeho kláštora a kostola medzi národné kultúrne pamiatky, štátni predstavitelia na žiadosti o finančnú pomoc vôbec nereagovali.
Spomienky pani kronikárky
Pani Pavlína Kabinová sa narodila 26. mája 1929. Učila v škole nepretržite od roku 1951 do 1983. Potom bola obecným zastupiteľstvom zvolená za kronikárku. Prezradila nám ďalšiu zaujímavosť z dejín Hronského Beňadika. V maďarských archívoch našla tajný rodný list. Bola tu, 3.septembra 1915, pokrstená Mária Kukučková, ktorá mala v rubrike otec zapísaného Elemira Manciera, no pravým menom sa volal Ľudovít Karol Burbun XVII., francúzsky kráľ. Znamená to, že žijú potomkovia francúzskeho kráľovského rodu na Slovensku? „Mala som vtedy 16 rokov,“ spomínala pani kronikárka, „našla som údaje v kronike. Veľmi ma to zaujalo. V detstve sa mi tiež podarilo nájsť rôzne staré vzácne mince. Keď susedia, ktorí bývali oproti domu kultúry, v roku 1935 vŕtali studňu, v hĺbke asi päť metrov som objavila drobný peniaz s nerovným okrajom. Darovala som ho kamarátke. Našla som ich viac, no, bohužiaľ, dnes už nemám ani jeden,“ hovorí kronikárka.
Tweens preslávili Beňadik
Obec preslávili aj dve dievčatá, dvojčatá, hovoria si Tweens. Bývajú spolu s rodičmi v dome v časti Psiare. Navštívili sme ich, no neboli doma. Zastihli sme však ich otca, ktorý nám čosi o dievčatách porozprával: „Včera sme sa vrátili z dovolenky v Grécku. Boli sme na Rodose. Zajtra dcéry cestujú do Bratislavy natáčať Hitbox – hudobnú reláciu televízie Markíza. Stále majú nabitý program, lebo sú prázdniny. Cez školský rok je to iné. Škola je prvoradá. Čo pôjdu študovať? Ešte to presne nevedia. Súťažne spievať začali ako 9-ročné. Vyhrali súťaž Hviezdička, detská i dospelá porota sa vzácne zhodla a bolo to jasné. Potom spolupracovali s Vladom Železňákom, neskôr s Julom Kinčekom. Hudobný doprovod som im robil sám s mojou kapelou Dynastia. Dievčatá spievajú často half-playback. Hudba je dopredu pripravená. Stane sa, že sa jedna z nich nechtiac pomýli a to je dobre, lebo veľakrát poslucháči až potom uveria, že spievajú naživo.“
Benediktínsky kláštor a kostol
má takmer tisícročnú tradíciu. Je najstarším funkčným kláštorom a druhou najvýznamnejšou gotickou stavbou na Slovensku. V súčasnosti tu žije poľská rehoľa palotínov, prenajali si kláštor na dvadsať rokov. Bývajú tu teraz asi piati. Starajú sa o činnosť farského úradu, slúžia omše, venujú sa duchovným cvičeniam. Realizujú výmenné pobyty slovenských i poľských detí. Predtým tu boli saleziáni. Rozhoduje o tom arcibiskupský úrad v Trnave. Táto kultúrna pamiatka láka do obce mnohých turistov. Možnosti ubytovania sú nepostačujúce, preto sa začal budovať penzión pre asi desať ľudí. Budúci rok by mal prichýliť prvých návštevníkov. Kostolom nás previedla 19-ročná Erika Javúreková, ktorá si touto dobrovoľnou prácou rada vypĺňa voľný čas. Možno tu nájsť výstavu dobových odevov Združenej strednej školy odevnej z Levíc, či drevorezby od Jany Hojákovej a Vincenta Havrana.
Najnavštevovanejšie podujatia
Počas roka si obyvatelia užijú rôznych slávností neúrekom. Z tých najväčších možno spomenúť najmä trojdňovú oslavu prvej písomnej zmienky o Beňadiku i veľkolepé týždenné slávnosti Dni panovníka Rastislava a jeho múdreho rozhodnutia.V dňoch 5. – 11. júla 2004 sa konal práve druhý ročník osláv sviatku príchodu sv. Cyrila a Metoda. Slovenská národná jednota, Jednota slovenskej mládeže a obec Hronský Beňadik, ako hlavní organizátori, preniesli celú obec do stredoveku. Tradičné remeslá, jarmok spojený s prípravou stredovekých jedál, šermiarska skupina z Lužian, ukážka krojov a vernisáž výstavy majstra M. Klimčáka sú len niektoré z mnohých atrakcií zaujímavého podujatia. Nechýbala ani svätá omša s poďakovaním za Rastislava. V najbližšom čase si v obci pripomenú SNP a v septembri sa bude oslavovať víno na chystanom vinobraní. V Hronskom Beňadiku sa darí rozvíjať kultúru veľmi inšpirujúcim spôsobom. História tak nenechá na seba zabudnúť, živo prerastá súčasnosťou a vytvára čarovnú atmosféru neveľkej obce.
Autor: pripravila Miroslava Bistová
