Vyjadruje to prípona -ov, ktorá sa pripája k základu Hrab-ič. Ide tu pravdepodobne o pôvodné meno Hrabič, v ktorom prípona -ič- charakterizuje príbuzenský vzťah k rodu vyjadrenému koreňom Hrab. Pôvod názvu Hrabičov potvrdzujú aj názvy okolitých osád, samôt a terénnych útvarov: Adamov vrch, Boháčovci, Gregorov vrch, Hnátovci, Hríbovci, Kristianovci, Pančuškovci, Pílka, Smelákovci, Vicianovci, Zajacovci. V roku 1862 žilo v Hrabičove 475 obyvateľov. Najvyšší počet obyvateľov dosiahol Hrabičov (spolu s Ostrým Grúňom) v roku 1940, a to 1374. V súčasnosti je v Hrabičove evidovaných 620 obyvateľov. Obec je súčasťou mikroregiónu Kľakovská dolina.
Starostom obce je už druhé volebné obdobie Ján Repiský, čo znamená, že s jeho prácou sú občania spokojní. Za jeho starostovania v obci rozšírili vodovod, urobili inžinierske siete pre výstavbu nových rodinných domov – momentálne je rozostavaných 11 domov, a dokonca obec, za pomoci dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania, postavila novú 12 bytovú jednotku. V obci je vybudovaný tenisový kurt, ďalej sa pracuje na rekonštrukcii rozhlasu a verejného osvetlenia. V súčasnosti je prioritou rozšírenie cintorína. „Cintorín chceme nielen rozšíriť, ale chceme urobiť aj nové oplotenie a terénne úpravy, tiež nás čakajú úpravy ciest,“ pridáva plány do budúcnosti Ján Repiský. „Socializácia obce bola spravená v roku 1978. Vplyvom zoštátnenia majetku sa ľudia z osád (Boháčovci, Laurovci, Hríbovci, Pilkovci, Vicianovci, Adamov vrch a Havranie) začali sťahovať do Hrabičova. Osady síce pomaly zanikajú, ale nejakí ľudia tam predsa ešte stále žijú. A práve do týchto osád chceme doopravovať cesty.“ Samotná obec turistom neponúka veľa možností, ale ako hovorí starosta: „V okolitých obciach sú k dispozícii lyžiarske vleky, dokonca aj farma s koňmi, či chránená krajinná oblasť Ponitrie. Rybárom môžeme ponúknuť Kľakovský potok, ktorý je známy tým, že je pstruhový.“ Aj keď sa o Hrabičove hovorí, že tu líšky dávajú dobrú noc, nezmení to nič na fakte, že je tu nádherná príroda. „V rámci pozemkovej úpravy chceme niektoré okolité obce prepojiť, aby medzi nimi boli pekné vychádzkové trasy. A ak by prišiel šikovný investor, vieme mu ponúknuť nielen pekné prostredie, ale i pozemky. Napríklad aj na výstavbu rekreačných zariadení, či na pestovanie niektorých zaujímavých kultúr tejto doliny. I vzhľadom na prostredie, ktoré tu je. Je naozaj ešte veľa vecí, ktoré sa dajú urobiť,“ sľubuje hlava obce. Ako takmer každá obec, aj Hrabičov má svoju knižnicu. Ročne môže na jej prevádzku, ktorá sa týka najmä nákupu nových kníh, vyčleniť 4-tisíc korún. V obci pôsobí aj miestny spevácky zbor, ktorý na vystúpeniach používa kroj, ušitý priamo v obci. „Svoj kroj má nielen ženský, ale aj detský zbor. Oba tieto súbory fungujú už roky, zúčastňujú sa napríklad aj slávností na Podhorí“, dopĺňa Ján Repiský. Okrem spievania sa domáci, najmä mládežníci, venujú i dobrovoľnému hasičstvu. Tvoria až 60-členné družstvo. „Nedávno bola previerka pripravenosti takýchto družstiev hasičov v Psiaroch. Hrabičov postavil až tri súťažné družstvá. V rámci okresu ani jedna obec nemala také zastúpenie,“ chváli mladých starosta. Ján Repiský je nielen starostom, ale v prvom rade i otcom, manželom a dokonca už aj starým otcom. Keď má čas, tak sa popri starostovaní a rodine rád venuje i svojej najväčšej záľube – fotografovaniu. Najčastejšími objektmi jeho fotoaparátu sú ľudia, hlavne starší a príroda. „Ako typický dedinský človek, musím sa venovať i záhrade. U mňa to však nie je povinnosť, skôr radosť,“ ukončuje starosta – fotograf Ján Repiský.
História
O vzniku dnešnej obce Hrabičov sa nezachovali priame písomné dokumenty. Pri pátraní po jej pôvode sa môžeme však oprieť o najstaršiu písomnú zmienku o potoku Hrabičov z roku 1228, keď sa spomína v súvislosti s ohraničením územia Revište ako torrens Hrabich (potok Hrabičov). V tejto súvislosti sa spomína aj Brod ležiaci neďaleko Hrabičova ako Brisnebrod. Na základe týchto pomenovaní sa môžeme domnievať, že v údolí potoka Hrabičov sa usadili obyvatelia zrejme slovanského pôvodu, čo dosvedčuje rýdzo slovanský názov potoka, ktorý pravdepodobne pomenovali podľa okolitého lesného porastu - hrabov: Hrabičov.
Pôvodní obyvatelia sem prišli pozdĺž potoka a nie je vylúčené, že v ňom hľadali a možno aj ryžovali zlato. V neskoršom období to boli najmä drevorubači a uhliari, ktorí položili základ k vzniku dnešnej dediny.
Písomné údaje o majetku a poddaných pochádzajú z roku 1674 (20 gazdov, 76 synov, 66 dcér). V polovici 18. storočia Hrabičovský mlyn mal odovzdať panstvu 25 meríc obilia , čo znamená, že v tomto období už bol v činnosti. Budova školy bola postavená v roku 1888, bývalý notariát 1911. V roku 1890 v obci žilo 955 obyvateľov, z toho 395 bolo zárobkovo činných, 347 pracovalo v poľnohospodárstve na 45 gazdovstvách. Remeslom sa živilo 8 obyvateľov, 13 domácností bolo zamestnaných v doprave - povozníctvo. V miestnych ústnych podaniach sa spomína dopravovanie dreveného uhlia do Žarnovickej Huty, Vyhieň, Hodruše, ba i do Banskej Štiavnice. Pokiaľ nebola postavená lesná úzkokoľajná železnica, bol Kľakovský potok splavný pre dopravu dreva až po Brod. Dvadsiateho tretieho januára 1945 bola obec vypálená. Zhorelo 66 domov a hospodárske budovy. Ostali len domy vo vzdialených osadách.
Rímsko-katolícky filiálny kostol Sedembolestnej Panny Márie
V Hrabičove bol požehnaný 22. septembra 1996 biskupom Rudolfom Balážom. Je postavený na mieste bývalého dreveného kostolíka z roku 1950. Patrónom kostola bol sv. Štefan, diakon, mučeník. Okolo roku 1976 - 77 bolo pomenovanie kostola zmenené Konfederáciou pre boží kult a sviatosti vo Vatikáne na titul Sedembolestnej Panny Márie. Filiálka v Hrabičove patrila pod Farský úrad v Horných Hámroch a v roku 1990 bola pričlenená pod Farský úrad v Kľaku.
Súčasnosť
Obec má v súčasnosti 620 obyvateľov. Priemerný vek ľudí v Hrabičove je taký, že 167 občanov je starších ako 60 rokov a 180 je do 18-teho roku života. Ostatní obyvatelia sú v produktívnom veku. Vďaka výstavbe rodinných domov vzrastá aj počet mladých rodín. Rozloha Hrabičova spolu s okolitými osadami je 1334 hektárov. V obci sa momentálne začínajú robiť pozemkové úpravy, ktoré budú trvať približne 6 rokov. Ide o sťahovanie pozemkov, pretože v rámci okresu Žarnovica má Hrabičov najväčšiu rozdrobenosť pozemkov. Na jednu parcelu pripadá v priemere až 70 účastníkov. Súbežne s pozemkovými úpravami chce obec riešiť aj agroturistiku. Nezamestnanosť je v obci pomerne vysoká, takmer 30-percentná. Domáci obyvatelia sa ju snažia riešiť tak, že za prácou dochádzajú nielen do susedných okresov, ale i do zahraničia. V rámci aktivačnej činnosti je na obecnom úrade zamestnaných 12 ľudí. Aj keď základnú školu musia hrabičovské deti navštevovať v neďalekom Župkove, materská škola v obci funguje. Momentálne ju navštevuje 20 detičiek. Pre tých, ktorí sa chcú udržať v dobrej kondícii, je v budove obecného úradu zriadená takzvaná činkáreň. K dispozícii tiež majú viacúčelové ihrisko, ktoré je v tej časti obce, kde bývajú prevažne mladé rodiny.
Obec Hrabičov leží na juhu pohoria Vtáčnik v doline Kľakovského potoka. Členitý hornatinný povrch chotára tvoria andezity a ryolity, prevládajú nasýtené hnedé lesné pôdy. Pôvodní obyvatelia sa venovali najmä drevorubačstvu, uhliarstvu a drobnému poľnohospodárstvu v jednotlivých osadách. V roku 1951 bola od Hrabičova administratívne odčlenená obec Ostrý Grúň. V minulosti sa ľudia žijúci v Hrabičove živili najmä poľnohospodárstvom a drevorubačstvom. A keď by sme išli ešte hlbšie do histórie, tak dokonca i uhliarstvom. Obec je totiž v doline, kde sa tvorilo drevené uhlie. Ešte i v súčasnosti je v okolí dolina, ktorá sa volá Uhliarska. Stále sa tam dajú rozoznať miesta, kde sa drevené uhlie tvorilo. Bola tu i lesná železnica, ktorá ľuďom pri zvoze dreva pomáhala dlhých 35 rokov.
Miestna múzejná expozícia
Táto miestnosť je zriadená priamo v priestoroch obecného úradu. Dokonca sa tu stretli členovia Matice slovenskej. A pritom táto expozícia existuje iba rok! Kto ju navštívi nabudúce? Možno sám prezident. Všetky historické predmety, ktoré sú tu k nahliadnutiu, pochádzajú od tamojších obyvateľov. Či už sú to krosná, koleso z dreveného bicykla, plnička klobás alebo starožitná drevená ručná práčka. V súčasnosti sa tu koná výstava akademického maliara Mariána Tužinského. Návšteva tejto expozície je naozaj pekným zážitkom. Veď práve vďaka tomu, že sme ju navštívili, sme sa aspoň na pár minút i my ocitli v začiatkoch minulého storočia.
Hrabičov súčasťou Kľakovskej doliny
Prírodné krásy doliny Kľakovského potoka, vybudované turistické trasy, obnova historických objektov a ich fragmentov, vybudovanie cyklotrás, obnova tradičného hospodárenia a rozvoj remesiel - to sú hlavné smery rozvoja v mikroregióne Kľakovská dolina. K cenným hodnotám územia patria i zabudnuté miesta tradičných činností ako močidlá, pálenie dreveného uhlia, trasy lesnej železnice, bunkre. Najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom mikroregiónu je drevná hmota (vrátane dreveného odpadu). Potrebné je založenie efektívnych malých prevádzok a remeselných dielní. Tiež je potrebné obnoviť využívanie pasienkov pre chov kôz a oviec s podporným vybudovaním malých spracovateľských prevádzok mlieka, mäsa (salaš a rodinné farmy).
Autor: pripravila Lenka Ihradská
