zo strany prastarej mamy, pokrstiť až teraz.
Vychystala sa celá rodina, samozrejme, aj prababka. Vaneska sa vyobliekala, učesala a ... Čo sa nestalo, Vaneska zastala pred žiarskym Kostolom Sedembolestnej Panny Márie a ani počuť o krstení. Zaťala sa a nechcela do kostola vkročiť. Prehovárali ju všetci, aj sľubovali hory-doly, aj sa vyhrážali, prosili, nič! „Vaneska jednoducho zastala pred kostolom a nechcela sa ani pohnúť,“ opisuje trucovanie svojej dcéry mama, ktorej sa ešte aj pri rozprávaní tlačia slzy do očí, našťastie však od smiechu. „Vnútri už čakali iné deti s rodinami, tak sa farár rozhodol krstiť aj bez Vanesky,“ pokračuje mama. „Vlastne, krstil aj ju, ale „na diaľku“. Rodina sedela v kostole, Vaneska postávala pred ním a farár robil svoju prácu...“ Zlom nastal, až keď ju farár chcel pokropiť svätenou vodou. Starý otec ju vzal na ruky a farár vyšiel až pred kostol. Trošku ju potrel a akoby sa jej „rozsvietilo“. Odrazu sama od seba vošla do kostola a zasadla do lavice. Zaujímalo ma, čo jej moja kamarátka „natárala“, keď mala z krstu taký strach. Po ďalšom záchvate smiechu sa priznala, že jej povedala, že „len ťa tam oblejú vodou“. Vaneska si to pravdepodobne spojila s polievačkou počas Veľkej noci, ktorú už ako päťročná nemá rada. A stalo sa to, čo sa stalo. Dnes je už Vaneska, na radosť prababky, pokrstená.
