domu toľko času, ale poslušný, to on je. Len vysvetlite psovi, že sa nesmie biť s inými psami, keď chce byť pánom svojho územia. A tak sa stalo, že napadol malého bieleho špica od susedov a ten to, bohužiaľ, neprežil. Po tomto incidente sme sa rozhodli, že Bendyho dáme preč z domu. Chceli sme ho darovať do dobrých rúk, len aby sa nemal zle a aby sme neboli nútení dať ho utratiť. Nejaký čas sme ho už nepúšťali von z voliéry, hnevali sme sa, že nemal zľutovania so susedovým bielym chlpáčom. So susedmi vychádzame veľmi dobre, o to viac nás to všetkých mrzelo. Našťastie, ani táto nepríjemná záležitosť naše priateľské vzťahy nenarušila. Tak sme teda čakali na dobrodincu, ktorý by si chcel nášho miláčika zobrať.
Stalo sa však niečo, čo nás priviedlo k inému rozhodnutiu. Raz v noci nás zobudil veľký buchot. V dome, pred domom? Nevedeli sme to v tom okamžiku a v dosť veľkom šoku celkom definovať. Po úplnom prebudení nás napadlo vypustiť z voliéry psa. Veď uvidíme, čo to robí v noci taký lomoz. Správne tušíte, mali sme nepozvanú návštevu. Bendy hneď vedel, čo sa od neho očakáva, a „návštevníka“ uzemnil. Strážil ho až do príchodu privolanej policajnej hliadky. Celé to bolo ako filmový horor a len postupne nám začalo dochádzať, čo sa u nás vlastne dialo. Po zaistení páchateľa sa policajt z hliadky pozrel na psa a povedal: „Ten pes si zaslúži pol svini za odmenu a nie aby ste ho dali preč z domu.“ A mal pravdu. Uvedomili sme si to aj my a z vyhnanca sa jedným okamihom stal záchranca. Náš Bendy je výborný strážca, ktorý si hrdo bráni svoje územie, a tým chráni aj nás. Bývame v rodinnom dome, v odľahlejšej ulici a dnes, ako sme mali možnosť sa sami presvedčiť, sa stáva všeličo. Tak teda zostane s nami a možno dostane aj niečo z tej svini za odmenu.
