ho centra (VDC). Napriek tomu Slovensku hrozí reálny dlhodobý pokles počtu obyvateľov.
Dôvodom sú podľa Vaňa predovšetkým iné priority mladých ľudí, než starostlivosť o deti, ale aj sociálna situácia. „Problémové je najmä bývanie pre mladých, deťom nepraje ani celková spoločenská klíma,” dodal. Pomôcť by mohlo lepšie zladenie profesijného a rodinného života, či väčšia zaangažovanosť mužov v starostlivosti o deti, ktorá by odbremenila ženy. Priama finančná podpora štátu v podobe dávok je podľa Vaňa až na ďalších miestach dôležitosti.
Slovensko „nezachráni” ani rómska menšina. Počet Rómov by mal stúpnuť zo súčasných približne 400 tisíc na asi 520 tisíc do roku 2025, potom sa však nárast zastaví. Vzhľadom na to, že majoritné obyvateľstvo sa reprodukuje pomalšie, väčší bude aj podiel Rómov v spoločnosti. Zo súčasných sedem percent sa zvýši na asi desať.
Aktuálna situácia síce nepriaznivý demografický vývoj nepotvrdzuje, pretože podľa Štatistického úradu sa v posledných dvoch rokoch zastavil nepretržitý pokles rodenia detí. Ten trval 23 rokov. Dôvodom sú takzvané odložené pôrody, s ktorými mladé rodiny čakali, kým si nevybudujú dostatočné materiálne zázemie. O päť až sedem rokov by sa však situácia mala znovu zhoršiť. Podľa prognóz Ústavu informácií a prognóz školstva bude v základných školách v roku 2025 spolu približne 446 tisíc detí. V roku 1989 to bolo takmer 725 tisíc.
Sprievodným javom menšieho zastúpenia mladých ľudí v spoločnosti je starnutie obyvateľstva. V roku 2004 bol priemerný vek slovenských mužov približne 70 rokov a žien asi 78 rokov. Celkový počet obyvateľov bol približne 5,4 milióna.
