a tak malo stať už pred rokom. Na kalváriu sa vtedy napriek sľubom bývalého ministra kultúry Chmela nenašli peniaze a správca pamiatky - rímskokatolícky farský úrad, musel predložiť doplnený projekt. S ním nakoniec uspel v grantovej schéme Obnov si svoj dom a na prvú časť prác dostali Štiavničania 3,6 milióna korún. Ako nám povedal poslanec mestského zastupiteľstva Juraj Čabák, pri obnove sa v prvej etape zamerajú na tri kaplnky a dolný kostol. Práve tieto objekty sú najbližšie k obývanej časti mesta a nie sú také zničené ako horná časť kalvárie. „V prvej fáze rátame s elektrickými prípojkami pre celý areál, osvetlením dolnej časti, bleskozvodmi, opravou troch kaplniek a kostola, vrátane bytu správcu,“ hovorí Juraj Čabák. Bývalý správcovský byt má v budúcnosti opäť slúžiť svojmu cieľu, čím by sa zabránilo poškodzovaniu kalvárie. Rozsah a spôsob reštaurovania vnútorných nástenných malieb určí pamiatkový prieskum. Plánuje sa dokončenie omietok na dolnom kostole, zabezpečenie oporného múru a vybudovanie sociálnych zariadení pre návštevníkov. „Keďže kalvária je ojedinelá nielen sakrálnymi stavbami, ale aj zeleňou a stromami, rátame s vypracovaním projektu obnovy zelene. V rámci nej sa má zistiť zdravotný stav drevín a zabezpečiť ich ošetrenie,“ dodáva Čabák.
Keďže na komplexnú obnovu kalvárie mimo zabezpečovacieho systému je potrebných približne 40 miliónov korún, vlastník pamiatky sa chce uchádzať o ďalšie granty. Na obnovu pamiatky popri grantových schémach a fondoch chce využiť aj pomoc samospráv, kresťanských spoločenstiev, občianskych združení a podnikateľov.
Štiavnickú kalváriu – sakrálnu pamiatku európskeho významu, postavili v rokoch 1744 – 1751 z iniciatívy jezuitov. Kalváriu tvorí 23 sakrálnych objektov a má dva kostoly – dolný (slovenský) a horný (nemecký). Tieto názvy odzrkadľujú národnostné zloženie obyvateľov mesta v minulosti. Naposledy kalváriu reštaurovali v rokoch 1978 – 1981. Dnes je výrazne poškodená. V budúcnosti by mal odľahlú pamiatku chrániť zabezpečovací systém a mal by tu byť aj byt správcu.