ločnosti prenajala a zároveň sa zaviazala, že dlh voči ZSNP preberie. Keďže mestská spoločnosť dlh neuhrádzala, ten sa navýšil na 12,8 milióna korún. Dnes mesto robí kroky, aby sa Hotel Luna predal. „Celú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi Lunou a SPO, by som nazval zjavne nevýhodnou pre mesto,“ odôvodňuje primátor mesta Žiar nad Hronom Ivan Černaj. „Uzavretá je až do roku 2020, čo je naozaj dosť dlho. Pritom 88 percent zo záväzku je nájomné za takzvaný nehnuteľný majetok a 12 percent za hnuteľný. V zmluve sa ďalej hovorí, že všetky opravy do 2000 eur (cca 80 000 Sk) znáša nájomca, čiže SPO, ale ak súčet všetkých opráv presiahne túto určenú sumu, náklady hradí Luna, čiže mesto. V tom je tá zjavná nevýhodnosť a riziko, ktoré sme si uvedomili, lebo Luna neprodukuje žiadny zisk, čiže nevytvára žiadnu pridanú hodnotu, z ktorej by mohla robiť opravy, rekonštrukcie, platiť poistné, daň z nehnuteľnosti atď. Toto je jeden z najvážnejších dôvodov, ktorý nás prinútil konať.“ Zjednodušene povedané, ak by si mesto ponechalo hotel vo vlastníctve, do roku 2020 by z neho nič nemalo. Pritom by bolo stále v riziku, že by muselo zo svojho rozpočtu platiť súkromným podnikateľom, ktorí podnikajú na mestskom majetku. A ak by sa nebodaj stala nejaká havária, kvôli ktorej by spoločnosť SPO nemohla priestory hotela užívať, tak podľa zmluvy by jej mesto muselo poskytnúť zľavy z nájomného, respektíve nahradiť ušlý zisk. Takýchto a podobných zaujímavostí je podľa Černaja v zmluve viacero. „Je v nej aj veľmi zaujímavý článok, ktorý budú musieť zrejme vysvetliť právnici,“ pokračuje Černaj. „A síce: Ak nájomca eviduje pohľadávku voči prenajímateľovi, tak ju musí vyrovnať, respektíve započítať alebo nemôže v tom prípade ukončiť zmluvný vzťah. Dodnes som neprišiel na to, čo znamená pohľadávka voči prenajímateľovi. Alebo čo sa týka hnuteľného majetku. V zmluve je zakotvené, že vyraďovanie tohto majetku neurčuje vlastník, ale nájomca. Keď po piatich rokoch vyradí všetko, nebude mať dôvod ďalej platiť už spomínaných 12 percent z hnuteľného majetku.“
Černaj ďalej uviedol, že sa hovorilo i s nájomcami, ktorí, v prípade, ak sa nájde dobrý kupec, nemajú nič proti odpredaju Luny. Zo získaných prostriedkov z predaja chce mesto vyrovnať v prvom rade záväzky voči ZSNP. „Samozrejme, chceme, aby nám ostali nejaké finančné prostriedky aj pre rozpočet mesta,“ zdôraznil Černaj, ktorý sa v tejto chvíli nechcel a ani nevedel vyjadriť, kde by sa použili. Odpredaj Luny by sa mal uskutočniť formou verejnej dražby, kde platí, kto dá viac, ten berie. V súčasnosti sa robí úradný odhad Luny, ktorý prerokujú poslanci na svojom novembrovom zasadnutí. Následne sa uskutoční výberové konanie na dražiteľa a formálna dražba.
Ako odpredaj hotela vnímajú jeho súčasní nájomcovia, spoločnosť SPO Luna, sme sa dozvedeli od jej konateľky Jany Macejákovej. „Slová pána Černaja považujeme za tendenčné a argumenty, ktorými obhajuje zámer predať hotel, za vyslovene zavádzajúce. Nájomná zmluva, ktorú označuje ako zjavne nevýhodnú pre mesto, je nepochybne úplne štandardnou nájomnou zmluvou a jej znenie a uzavretie bolo riadne schválené valným zhromaždením mestskej spoločnosti, t.j. mestským zastupiteľstvom,“ vysvetľuje Jana Macejáková. „Neobsahuje žiadne „zaujímavosti“, ako tvrdí Černaj, len podmienky, práva a povinnosti, na ktorých sa obidve strany dohodli. Zmluvne dohodnutá doba prenájmu na 18 rokov nie je náhodná, ale kopíruje obdobie, za ktoré by mal byť dlh mestskej spoločnosti v objeme 12,8 milióna korún, plus úroky, voči ZSNP splatený. Keďže suma nájomného je naviazaná na celkovú výšku dlhu, nájomca nemá žiadnu možnosť ovplyvňovať jeho výšku prostredníctvom vyraďovania hnuteľného majetku, ako sa vyjadril Černaj. Rovnako nie sú pravdivé tvrdenia o akýchkoľvek potenciálnych rizikách pre mestský rozpočet.“ Jana Macejáková to odôvodňuje skutočnosťou, že počas troch rokov trvania nájomného vzťahu, prevádzka hotela nestála mesto jedinú korunu. Každý, kto hotel navštívil, si určite všimol viacero pozitívnych zmien – rekonštrukciu reštaurácie, salónikov, pivárne, sociálnych zariadení, ale aj kuchyne, vytvorenie letnej reštaurácie. To všetko zabezpečil súčasný nájomca z vlastných zdrojov, pričom do rekonštrukcií investoval vyše dvoch miliónov korún. Samozrejme, finančne znášal aj samotné poistenie a zariadenie hotela. Konateľka spoločnosti sa ani nesnaží skryť rozčarovanie, keď investície do hotela dopĺňa o sumu ďalších, takmer troch mi- liónov korún, ktoré doteraz splatili z dlhu voči ZSNP. „Snažili sme sa zabezpečiť rekonštrukciu hotela (výmena okien, zateplenie, rekonštrukcia kotolne) prostredníctvom nenávratného príspevku z eurofondov,“ pokračuje Macejáková. „Niekoľko miliónov korún mohlo byť preinvestovaných do rozvoja mesta, dokonca priamo do mestského majetku a bez nárokov na mestský rozpočet, keby zodpovedný predstaviteľ mesta prejavil záujem. Preto doslova paradoxne vyznievajú Černajové slová o jeho úsilí na celkovom rozvoji mesta.“ Ako ďalej dodáva, Luna nijako neohrozuje rozpočet mesta a Černajom deklarovaný dôvod na odpredaj hotela považuje za vedomé zahmlievanie skutočnosti, ktoré má zakryť pravé dôvody pre odpredaj hotela. „Je mi veľmi ľúto, že vedenie mesta nezvolilo iný prístup k danému problému, ale prostredníctvom médií, pretože neviem o tom, že by sa iná predávaná nehnuteľnosť, resp. majetok mesta takto medializoval,“ dodala na záver Jana Macejáková.
