Čakanie na srdce
„Na invalidnom dôchodku som od roku 1996. Predtým som pracoval v poľnohospodárskom družstve ako ovocinár,“ začína rozprávať svoj príbeh vitálny dôchodca. Zlom v jeho živote nastal, keď v roku 1983 dostal prvý infarkt. Za ním prišiel ďalší o osem rokov neskôr. Potom to už išlo s jeho zdravím dolu vodou. „Srdce mi pracovalo len na desať percent. Chodil som na rôzne vyšetrenia, až mi krajský kardiológ navrhol transplantáciu srdca. Vtedy sa takéto operácie robili len v Prahe, mne ju navrhli spraviť v Bratislave,“ hovorí
Š. Petrík, ktorého po súhlase v roku 1997 zaradili do transplantačného programu. Začal ho v januári nasledujúceho roku trojmesačným pobytom na transplantačnom oddelení v Slovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, kde absolvoval množstvo vyšetrení. Výsledky z nich boli uložené do počítača a čakalo sa, kým sa zhodnú so znakmi darcu orgánu - donora. Na oddelení boli ôsmi pacienti, medzi nimi aj jedna mladá žena.
Deň D
Bolo 20. marca okolo siedmej večer, keď Š. Petríkovi kázali osprchovať sa a oholiť. Okolo deviatej večer ho vzali na chirurgiu. Začal sa šesťapolhodinový zákrok, prvý svojho druhu na Slovensku. Prvý jarný deň bol pre pacienta z Juru nad Hronom zároveň prvým dňom s novým srdcom.
„Operoval ma kardiológ Viliam Fischer, ktorému asistovali traja lekári, medzi nimi aj syn súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča,“ spomína Š. Petrík.
Na otázku, či sa operácie nebál, odpovedá pragmaticky: „Povedal som si: buď – alebo. Možno aj preto, lebo som bol už slabý ako mucha. Nevládal som si zaviazať ani šnúrky na topánkach. Po operácii a narkóze som sa cítil všelijako, len nie dobre. Najhorší bol smäd. Dva – tri dni som tekutiny dostával len tak, že mi na ústa prikladali mokrú gázu. Čo sa týka srdca, necítil som absolútne nič. Dokonca som nemal ani horúčky,“ spomína na ťažké chvíle. Zásluhu na dobrom výsledku operácie pripisuje operačnému tímu, ale aj doktorovi Fabianovi, ktorý je zakladateľom transplantačného oddelenia a jeho primárom.
Lieky za niekoľko tisíc
Po troch týždňoch pustili Štefana Petríka domov. Posteľ na oddelení však neopustil nadlho. „V lete dostal manžel obojstranný zápal pľúc. Upadol do bezvedomia a pri živote bol len vďaka strojom. Ležal na tej istej posteli ako po operácii,“ doplní slová manželka pána Petríka. Jeho diagnóze musela prispôsobiť aj stravu, ktorá je nesolená a menej mastná.
Transplantované srdce Š. Petrík necíti. Pamiatkou na operáciu, prvú svojho druhu na Slovensku, je mu obrovská jazva v strede hrudníka a videozáznam operácie, ktorý dostal od lekárov. Na „svoje“ srdce si spomenie každý deň vždy, keď užíva lieky. Má ich niekoľko druhov a každý mesiac ho stoja osemsto korún. Poisťovňa mu pripláca a platí za ďalšie špeciálne lieky, z ktorých jedny napríklad stoja 42-tisíc korún. Každých osem mesiacov absolvuje cestu k doktorovi Fabianovi do Bratislavy na biopsiu - odber vzoriek zo srdca.
Štefan Petrík sa na svet pozerá s humorom. Teší sa z dvoch synov a štyroch vnúčat a ich návštev koncom týždňa. Okrem záhradky a vinice si občas aj s manželkou zájde na rybačku na miestne štrkovisko. „S rybačkou už tento mesiac budem končiť, lebo si musím dávať pozor, aby som neprechladol. Ale vianočného kapra už máme v mrazničke,“ dodáva s úsmevom Štefan Petrík.
Jana Némethová