užívaný najnevhodnejší spôsob likvidácie tohto odpadu, a to spaľovanie. Keď sa postavíme na Šibeničný vrch a pozorujeme naše mesto vidíme, že aj keď sa spaľuje tento odpad len v jedinej záhrade, dym sa tiahne a zamoruje značnú časť kotliny. Podobne to vidieť aj v iných dedinách v okolí Žiaru.
Takouto likvidáciou vzniká dvojnásobná škoda. Jednak sa ničí cenná organická hmota (cenná pre pôdu, ktorú chceme ďalej využívať), ale, a to je oveľa horšie, v týchto zvyškoch vznikajú dechtové látky, o ktorých škodlivosti nikto nepochybuje. Treba zdôrazniť, že majú karcerogénne účinky, navyše dechtami zamorujú pôdu, v ktorej by sme chceli pestovať ekologickú zeleninu. To už ani nehovorím o takom prípade, keď sa do spaľovanej hromady dostanú nejaké všadeprítomné plasty. Potom je účinok priam katastrofálny. Jednoducho to už nie je v minulosti našimi básnikmi ospevovaná „vôňa zemiakových vňatí“. Je to drsná skutočnosť nášho aj tak prechemizovaného života.
Natíska sa otázka, čo teda robiť s týmito objemnými organickými hmotami. Videl a zažil som v západnej Európe skúsenosť, že tento organický odpad od občanov odoberali vo veľkoobjemových vratných vakoch (ukladali si ho pred vchody domov) a o nejaký čas dostal každý občan kompost, ktorý z tohto odpadu vznikol. Žiaľ, neviem, či občania za tento zber platili. Jedno však viem, že nikoho ani len nenapadlo spaľovať odpad vo svojej záhrade. A ešte k haluzine, ktorá ostáva po oreze stromov a kríkov. V miestnej požičovni sa dal požičať výkonný stroj na drvenie dreva a takýto odpad v malých kúskoch má už široké použitie.
Čo povedať na záver? V žiadnom prípade nespaľujte zvyšky, ktoré vám ostali v záhrade. Ohrozujete tým zdravie svoje i susedov, ale najmä zdravie svojich detí. A nebuďte prekvapení, keď niektorý zo susedov na vás zavolá políciu.
