V lesoch povysychali niektoré studničky i potôčiky

len málo vody. „Extrémnym suchom sú postihnuté niektoré živočíchy viazané na biotop podhorských a horských bystrín. Mnohým vodnárom potočným, vtákom veľkosti škorca, sa z ich revírov úplne vytratila voda, ktorá je ich živlom. A tak boli prinútené presťahovať sa k riekam a väčším potokom, kde je viac vody. Tie sú však poobsadzované inými jedincami, s ktorými „prišelci” musia zvádzať tuhé súboje o teritóriá. Len tie vodnáre potočné, ktoré si vybojujú revír dlhý približne kilometer, majú dostatok potravy. Slabšie buď si nájdu iný revír, alebo neprežijú,” konštatoval pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Podobné prejavy v správaní sa vyvolanými vysychaním potokov možno pozorovať aj u prekrásne sfarbeného rybárika riečneho. K nedobrovoľnému sťahovaniu sa prinútil nedostatok vody tiež vydry riečne. Aj niektorým týmto vzácnym cicavcom sa z prostredia, v ktorom žili, voda povytrácala, čo ich donútilo rozširovať si revír, alebo hľadať nový. Natláčajú sa do teritórií iných vydier, kde ešte voda načisto nevyschla a podobne ako vtáky musia zvádzať súboje o to, komu dané územie bude patriť. Ak sa vlahový deficit nevyrovná ani v druhej polovici jesene, v zimnom období možno očakávať veľmi vysoké straty v lokálnych populáciách spomenutých živočíchov, konštatoval Saniga.