Ponúkame vám naňho netradičný pohľad – nie z profesného pohľadu ako na vrcholového manažéra zdravotníckeho zariadenia, ale ako na človeka, organizujúceho expedície do neobývaných oblastí a otvárajúceho nové cesty pre nás ostatných.
Jeho éra športového turistu začala počas štúdií na vysokej škole. Tu vďaka svojim vyjednávacím schopnostiam dokázal prelomiť ľady sovietskej byrokracie a ako jeden z prvých cudzincov sa dostal do letného horolezeckého tábora na Kaukaz a neskôr so svojimi ruskými priateľmi aj do iných kútov ZSSR.
Svoje skúsenosti a kontakty naplno zúročil v osemdesiatych rokoch, kedy po založení Expedičného klubu v Bratislave našiel cestu, ako sa naši turisti a horolezci môžu dostať tam, kam to dovtedy nebolo možné – do hôr a odľahlých končín bývalého Sovietskeho zväzu. V nasledujúcich rokoch zorganizoval slovenskú vulkanologickú expedíciu na Kamčatku. Bola to prvá zahraničná expedícia, ktorá získala povolenie na vstup do tejto, i pre Rusov, zakázanej oblasti. Z expedície bol natočený dokumentárny film, ktorý porovnával staré vulkanologické formy z okolia Banskej Štiavnice a Kremnice s novými na Kamčatke. Tento film získal ocenenie na svetovom vulkanologickom kongrese v Kanade. Svojim českým priateľom „psíčkarom“ vybavil povolenie na prechod polárneho Uralu, počas ktorého testovali nové plemeno český horský pes. Spolu s nimi a psím záprahom prešiel viac než 1000 kilometrov na lyžiach v treskúcej zime. Týmto výkonom dokázali, že český horský pes patrí medzi pracovné plemená a o rok neskôr toto plemeno získalo ofi- ciálny certifikát od Medzinárodnej kynologickej komisie. Len pre zaujímavosť – český horský pes bol vyšľachtený z fenky slovenského čuvača a bastarda dovezeného z Aljašky.
Za zmienku stojí aj výprava do pohoria Kodar na Bajkalsko – Amurskej magistrále, kde v jednej z dolín objavili zabudnutý gulag (koncentračný tábor) zo Stalinovho obdobia. Zahynulo v ňom viac ako 40 tisíc väzňov. Trvalo ešte nejakú dobu, kým bolo možné fotografie z tejto expedície verejne publikovať. Po „nežnej revolúcii“ otvoril prvú súkromnú cestovnú kanceláriu na Slovensku, ktorá organizovala zájazdy pre tých, ktorí nemali záujem o klasickú dovolenku, ale o aktívny oddych s ruksakom na pleciach poznávať odľahlé kúty sveta. Služby tejto cestovnej kancelárie využívali dokonca aj turisti z Rakúska, Nemecka a USA. V auguste 1990 opäť zorganizoval expedíciu, ktorej členovia ako prví cudzinci dostali povolenie na vstup do ďalšej zo zakázaných oblastí Sovietskeho zväzu – tentoraz na Zem Františka Jozefa - súostrovia približne 100 väčších i menších ostrovov a ostrovčekov v Severnom ľadovom oceáne. Najväčším problémom bola doprava, a tak sa na realizáciu svojho plánu spojil s Ruskou akadémiou vied – s archeológmi, zaoberajúcimi sa výskumom polárnych oblastí - a po spoločnej plavbe na palube ľadoborca sa dostali k cieľu. Tu, s členmi svojej športovej výpravy, uskutočnil niekoľkodňovú výskumnú plavbu na nafukovacom plavidle Matilda vo vodách Severného ľadového oceánu. Teraz na ňom môžete splaviť Hron (stačí kontaktovať Klub slovenských turistov v Hliníku nad Hronom, kde je uložený), ale skúste si predstaviť, že by ste sa na ňom mali plaviť medzi ľadovými kryhami uprostred oceánu! Ani na ostrovoch to nebolo o moc lepšie – sú totiž kolískou ľadových medveďov. A o stretnutie s nimi zoči – voči naozaj nebola núdza. Vrcholom polárnych aktivít Pavla Učníka bolo zorganizovanie 1. slovenskej expedície na Severný pól v roku 1993. Počas svojho asi týždňového stanovania na ľadových kryhách účastníci expedície zriadili dočasnú polárnu rádio- stanicu Slovensko I, z ktorej sa im podarilo spojiť s vyše tisíckou rádioamatérov z celého sveta. O tejto expedícii i o dvoch expedí- ciách na Zem Františka Jozefa boli napísané knihy.
Dnes Pavol Učník svoje organizačné schopnosti venuje slovenskému zdravotníctvu. Či už ako riaditeľ nemocnice F.D. Roosewelta v Banskej Bystrici, zdravotnej poisťovne vo Zvolene alebo naposledy ako riaditeľ nemocnice v našom meste.
