Skúrili stromy z parku
Pred necelými desiatimi rokmi zanikol štátny majetok, v ktorom pracovala väčšina vtedajších obyvateľov Ladislavovho dvora. Byty, v ktorých bývali a aj dodnes bývajú, si odkúpili do osobného vlastníctva. Vtedy ešte netušili, že o pár rokov dostanú nezávideniahodných susedov. Mesto sa rozhodlo, že z centra Levíc a aj ďalších bytov vysťahuje dlhodobých neplatičov. S finančným prispením štátu na Ladislavovom dvore vyrástli baraky so sociálnymi bytmi. V roku 2002 sa tam nasťahovali noví obyvatelia. Za tri roky sa byty aj ich okolie zmenili na nepoznanie. „Tamto bol kedysi park s mohutnými stromami,“ ukazuje na priestranstvo s kríkmi a kopami odpadu len pár metrov od bytoviek jeden zo zamestnancov súkromnej firmy, ktorá má prevádzku v tejto „vysunutej“ časti Levíc. Noví obyvatelia postupne vyrubujú všetko, čo sa dá skúriť. „Tento rok zmiznú ďalšie stromy,“ predpovedá mladý muž a zároveň ukazuje na budovu, ktorá patrí firme, ale deti ju úplne zdevastovali.
Osadu osvetľuje len jedna neónka. Elektrinu postupne vypli všetkým neplatičom. Tí sa pomocou tenkých káblikov z automobilov napojili najskôr na susedov, potom na verejné osvetlenie alebo na súkromnú firmu. Problémy sú nielen so samotnými obyvateľmi, ktorých spory nezriedka rieši mestská polícia, ale aj s ich psami, ktorí sa voľne pohybujú medzi domami a kopami odpadkov.
Spísali petíciu
Pôvodní obyvatelia osady prítomnosť neprispôsobivých susedov pociťujú denne. Rovnako každý deň si na realitu života na Ladislavovom dvore nevedia zvyknúť ich deti, ktoré dochádzajú do školy v meste. Cestovanie autobusom bolo dôvodom, prečo sa šesť matiek z osady rozhodlo spísať petíciu a 12. októbra ju doručili na mestský úrad. V nej sa obrátili na primátora mesta a poslancov, aby prehodnotili nepostačujúce dva spoje MHD – ranný a poobedný, ktoré cez prázdniny a v dňoch pracovného pokoja nepremávajú vôbec. „Poobedňajší spoj odchádza z autobusovej stanice o 14.15, ale siedma vyučovacia hodina deťom končí až o pol tretej. Mám tri deti, z nich dve chodia na 1. ZŠ. Moja dcéra Natálka je napríklad na siedmej hodine iba desať minút, lebo potom musí ísť na autobus. Týka sa to aj ďalších asi dvadsiatich detí z Ladislavovho dvora, ktoré nemôžu navštevovať ani žiadne krúžky. Ak nestihnú autobus, musia ísť štyri kilometre po panelovej ceste domov pešo, čo im trvá skoro hodinu. O chvíľu bude zima, napadne sneh a skôr sa bude stmievať. Preto sme spísali petíciu,“ hovorí Mária Košíková. Jej slová potvrdí a doplní ďalšia obyvateľka osady Katarína Dubová. „V rannom autobuse chodí štyridsať - päťdesiat ľudí, ďalší chodia pešo. V preplnenom autobuse je zápach zo zanedbanej hygieny neprispôsobivých obyvateľov. Ich deti tam fetujú riedidlo, vulgárne našim deťom nadávajú, a keď ich niekto upozorní, sú agresívne. Naše deti sa sťažujú na bolesti hlavy. Je hrozné, že musia v takýchto podmienkach cestovať do školy. Bojíme sa ich poslať autobusom samé. Vždy s nimi chodí jeden dospelý.“
Obe ženy sa zhodnú na tom, že jeden ranný autobus nepostačuje, potrebný by bol ešte jeden spoj a prítomnosť mestského policajta, pred ktorým majú špinaví a hluční obyvatelia rešpekt.
Čiastočné riešenie
Petíciou obyvateľov Ladislavovho dvora sa zaoberali poslanci minulý štvrtok na svojom zasadnutí. Zhodli sa na tom, že je potrebné častejšie vykonávať kontroly zo strany mestskej polície v autobusoch MHD do Ladislavovho dvora. SAD Nové Zámky vo svojom stanovisku uviedlo, že požiadavku obyvateľov na zachádzanie autobusu v neskoršom čase po 14.30 hodine zapracuje do nového cestovného poriadku, ktorý bude platiť od 11. decembra. V rozprave k tomuto bodu poslankyňa M. Gajdošová pripomenula skúsenosti z iných miest, kde chodia minibusy, takzvané šarkany. Zástupca primátora Igor Varga uviedol, že keďže cestujúci sa správajú inak, keď je v autobuse mestský policajt, riešením by bolo nainštalovať do autobusu minikameru.
Matky školopovinných detí môžu byť spokojné aspoň s tým, že od 11. decembra budú ich deti konečne na celom vyučovaní, navštevovať budú môcť krúžky a domov sa dovezú autobusom. Od celkovej spokojnosti ich však delí dlhá cesta. Na nej sa budú musieť vysporiadať s agresivitou, „bordelárstvom“ a neviazaným životom neprispôsobivých susedov. Bez podpory a pomoci kompetentných inštitúcií tento boj však nemôžu vyhrať.
Jana Némethová