vaní do Levického okresu dala na toto doposiaľ rýdzo mužské „povolanie”.
* Ako ste sa dostali k „pískaniu” futbalových zápasov, venovali ste sa tejto činnosti aj predtým v rodnom Martine?
- Doma v Martine som sa pískaniu nevenovala, ale od malička mi bol šport, a to hlavne futbal, či hokej, veľmi blízky. Pochádzam zo športovej rodiny, otec hrával aktívne futbal, brat sa dal zasa na hokej. Keď si spomeniem na niekoľko rokov dozadu, hrávala som spolu s mojimi kamarátmi v lete futbal, v zime zasa hokej, ale nie súťažne. Najbližšie futbalové družstvo bolo až v Prievidzi a to bolo pre mňa nevyhovujúce. Keď som zbadala v lete vo vašich novinách oznam, že ObFZ hľadá nových rozhodcov, neváhala som a prihlásila som sa. Po absolvovaní skúšok som sa stala preto rozhodkyňou.
* Ako si spomínate na svoj prvý majstrovský zápas, mali ste pred ním veľkú trému?
- Hneď v 1. kole ObM som bola nominovaná do Horných Túroviec ako asistentka najprv dorastencom a v ten istý deň aj na zápas mužov. Bolo pre mňa ťažké vyjsť na ihrisko, ale keď sa zápas začal, bolo to už celkom dobré. Veľkú trému som mala hlavne v zápase mužov, ale veľmi mi pomohol vtedy hlavný rozhodca Ferko Vyskočil. Aj pre samotných hráčov to bolo niečo nové, nikto ma nepoznal, keďže som sa sem prisťahovala len krátko pred tým. Sprvoti boli rôzne ohlasy, ale postupom času to už hráči zobrali ako samozrejmosť a berú ma ako riadneho rozhodcu. Neskôr mi zverili ako hlavnej rozhodkyni zápasy žiakov a dorastencov.
* Ako vnímate rozdiel byť asistentkou hlavného rozhodcu a byť hlavným rozhodcom?
- Viac si verím, keď som na čiare, ako byť hlavnou rozhodkyňou. Na druhej strane zápasy žiačikov boli takmer vždy v pohode, horšie to bolo pri dorasteneckých zápasoch, kde som od niektorých bola vlastne staršia len o dva, či tri roky. U žiakov sa stále hrá naplno, najmenší sa nesnažia simulovať, či odvrávať. Pri dorastencoch to už bolo ťažšie, niektorí chlapci hrávajú zápasy po diskotékach, unavení a snažia sa si pomáhať všakovakými spôsobmi...
* Zažili ste zápas, kde niektorí z aktérov vôbec neboli spokojní s vašim rozhodovaním?
- Bol aj taký, hneď na začiatku sezóny. Žiaci KŠK vysoko vyhrali nad Kalnou a hostia mi odmietli podpísať zápis o stretnutí. Dosť ma to trápilo a hlavne prístup trénerov, ktorí by mali ísť svojim najmenším vzorom a nie naopak. Odvtedy som nič podobné našťastie už nezažila.
* Keď rozmýšľate o budúcnosti, kam by ste to chceli v rozhodcovskej kariére dotiahnuť?
- Určite, že mám ambície dostať sa čo najďalej. Som cieľavedomá a mojim cieľom je skúsiť časom medzinárodnú scénu.
* Kto je vašim rozhodcovským vzorom, kto vám doposiaľ v kariére rozhodcu najviac pomohol?
- Zo začiatku mi pomohli predseda komisie rozhodcov Jozef Babic a člen komisie František Vyskočil. Rozhodcovskými vzormi pre mňa sú dvaja - Pavol Chmura a Rastislav Kubica. Snažia sa mi pomáhať a mám sa od nich čo učiť.
ROMAN UHNÁK
