ezpečenstvo ďalšieho šírenia nákazy nielen v Rumunsku, ale aj v ďalších krajinách Európy. Prenos nákazy zo zvierat na ľudí je možný najčastejšie priamym kontaktom s chorými, resp. uhynutými zvieratami pri nedodržaní zásad osobnej hygieny, vdýchnutím prachu s obsahom výlučkov chorých (uhynutých) zvierat, kontaktom s kontaminovanými plochami a povrchmi (napr. povrch vajec), výlučkami z chorých zvierat a odpadmi. Miestom vstupu vírusu do organizmu človeka sú ústa, nos, očné spojovky.
K výskytu ochorenia u ľudí môže dôjsť po kontakte s infikovanou hydinou v cudzine, po príchode infikovanej osoby na Slovensko v inkubačnom čase ochorenia alebo po zavlečení nákazy do chovov hydiny, vtáctva a iných hospodárskych zvierat divoko žijúcim vtáctvom, resp. iným spôsobom.
Vírusmi vtáčej chrípky sú najviac ohrození cestujúci do oblastí a prichádzajúci z oblastí s výskytom vtáčej chrípky, zamestnanci v hydinárskom priemysle, zamestnanci v živočíšnej výrobe, najmä v chovoch a v spracovaní hydiny, veterinárni lekári, zabezpečujúci starostlivosť v chovoch hydiny, resp. iných hospodárskych zvierat, zdravotnícki pracovníci zabezpečujúci izoláciu a liečbu chorých, pracovníci virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s chrípkovými vírusmi, epidemio- lógovia úradov verejného zdravotníctva zabezpečujúci protiepidemické opatrenia v ohniskách vtáčej chrípky, osoby v úzkom kontakte s chorým, chovatelia vtáctva a poľovníci.
Podozrenie na ochorenie spôsobené vírusom vtáčej chrípky
Za podozrivé považujeme každé ochorenie s horúčkou 38 a viac stupňov Celzia, s kašľom alebo dýchavicou alebo bolesťami hrdla, ak chorá osoba súčasne:
- bola v krajine s výskytom vtáčej chrípky v predchádzajúcich desiatich dňoch pred vznikom prvých príznakov
- mala priamy kontakt s chorým alebo podozrivým zvieraťom v predchádzajúcich desiatich dňoch pred začiatkom prvých príznakov
- bola v prostredí, kde boli umiestnené infikované chovy v predchádzajúcich desiatich dňoch
- bola v kontakte s potvrdeným ľudským prípadom vtáčej chrípky v predchádzajúcich desiatich dňoch.
Potvrdený prípad ochorenia spôsobeného vírusom vtáčej chrípky
Za potvrdené sa považuje každé ochorenie osoby, ktorá spĺňa kritériá podozrenia na ochorenie a súčasne má pozitívny minimálne jeden z nasledovných laboratórnych testov:
- izolácia (identifikácia) vírusu vtáčej chrípky,
- pozitívna reťazová reakcia polymerázy (PCR) na vírus vtáčej chrípky,
- pozitivita serologických testov (štvornásobný vzostup protilátok proti vírusu vtáčej chrípky v akútnom a rekonvalescentnom sére) príp. iných testov na detekciu antigénov vírusu chrípky.
Osoby podozrivé z nákazy sú osoby, ktoré boli v priamom kontakte s akýmikoľvek živými alebo uhynutými zvieratami aj ich výlučkami infikovanými vírusom vtáčej chrípky.
Inkubačný čas ochorenia je v priemere sedem dní, maximálne 10 dní. Je to čas, ktorý uplynie od vniknutia pôvodcu ochorenia (vírusu H5N1) do organizmu po prvé príznaky ochorenia.
Hlásenie
Všetky prípady, ktoré zodpovedajú definícii podozrenia na ochorenie vírusom vtáčej chrípky sa hlásia ihneď na územne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Výskyt ochorení spôsobených vírusom vtáčej chrípky u ľudí sa považuje za mimoriadnu epidemiologickú situáciu.
Profylaxia
Profylaxiou v zmysle týchto zásad sa rozumie:
- očkovanie proti vírusom ľudskej chrípky, obsiahnutým vo vakcínach (odporúča sa vykonať u osôb, ktoré cestujú do krajín resp. oblastí s výskytom vtáčej chrípky ako aj u ostatných ohrozených skupín)
- profylaktické podávanie protichrípkových liekov (inhibítorov neuraminidázy)
- očkovanie proti vírusom vtáčej chrípky (v prípade dostupnosti očkovacej látky)
Ošetrovanie a starostlivosť o pacienta
Ošetrovanie a starostlivosť o pacienta s podozrením na ochorenie a s potvrdeným ochorením spôsobeným vírusom vtáčej chrípky sa vykonáva podľa zásad ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s vysoko virulentnou nákazou v zdravotníckych zariadeniach.
Protiepidemické opatrenia:
1. Zamerané na zníženie rizika vzniku a šírenia ochorenia všeobecného charakteru
- dodržiavať zásady osobnej hygieny, najmä si často umývať ruky
- vyhýbať sa styku s hydinou a s inými vtákmi a zvieratami podozrivými z nákazy,
- vyhýbať sa trhom so živými zvieratami v krajinách a oblastiach s výskytom vtáčej chrípky,
- mať vedomosť o spôsobe prenosu, prvých príznakov ochorenia a o dodržiavaní zásad osobnej hygieny,
2. Opatrenia odporúčané osobám cestujúcim do ohrozených oblastí s výskytom vtáčej chrípky a osobám prichádzajúcim z ohrozených oblastí
- zaočkovať sa pred cestou proti ľudskému vírusu chrípky,
- vyhýbať sa kontaktu so živou hydinou,
- nenavštevovať farmy a trhy so živými zvieratami,
- nedovážať hydinu, výrobky z hydiny a produkty z vajíčok,
- dodržiavať zásady osobnej hygieny,
- poznať spôsoby prenosu a prvé príznaky ochorenia,
- vyhľadať lekársku starostlivosť pri objavení sa prvých príznakov chrípky do siedmich dní po návrate z krajiny s výskytom vtáčej chrípky.
3. Protiepidemické opatrenia u osôb pracujúcich v chovoch hydiny v priamom kontakte s chorou, resp. uhynutou hydinou
- dodržiavanie zásad osobnej hygieny, najmä umývanie rúk,
- používanie osobných ochranných pracovných pomôcok (maska na tvár, rukavice pre jedno použitie, ochranné okuliare, plášť pre jednorazové použitie, obuv, ktorú možno dekontaminovať),
- zníženie prašnosti a vodného aerosolu,
- profylaktická a ohnisková dezinfekcia,
- likvidácia infikovaných zvierat a zdochlín takým spôsobom, pri ktorom sa zabráni ďalšiemu šíreniu nákazy,
- zákaz fajčenia a jedenia pri práci,
- zaočkovanie proti vírusom ľudskej chrípky
- profylaktické podávanie protichrípkových liekov (inhibítorov neuraminidázy)
Informácie týkajúce sa pandémie chrípky u ľudí a vtáčej chrípky je možné získať v pracovnom čase na telefónnom čísle 045/672 3279, po pracovnom čase na mobilnom čísle 0910 438 232 alebo elektronickou poštou na e - mailových adresách striezova@ruvzzh.sk, kostanova@ruvzzh.sk.
Autor: Eva Striežová
