Môj pobyt v dome plnom života

miestnosť s oplechovanými dverami využívala na ubytovanie študentov z miestnych stredných škôl. Naša generácia už nevolala dom U krstnej mamy, ale používali sme vtedy frekventované slovo „kolchoz“. Nakoniec, aj Trojičné námestie, kde dom dodnes stojí, sa vtedy volalo námestie Slobody.
Pani domáca si s ubytovňou nerobila veľké starosti. Vo veľkej miestnosti, do ktorej sa vchádzalo priamo z ulice, rozmiestnila šesť postelí a o ubytovaných nebola nikdy núdza. Ubytovávali sa tu najmä chemici. A prečo sa ubytovňa volala kolchoz? Nuž práve v tejto ubytovni sa prakticky denne stretávalo aj 10 – 15 ďalších chemikov, lebo to bola možno najlepšie vykurovaná miestnosť medzi štiavnickými privátmi. Tu sa dalo ohriať, zahrať si šach, karty, prípadne sa aj učiť a neskoro v noci bežať do svojho nevykúreného privátu. Navyše, pani domáca, alias krstná mama, si zachovala „dobré zvyky“ a v treskúcej zime nebol problém na objednávku doniesť fľašu vareného vína.
Na zimy strávené v kolchoze si dodnes nostalgicky spomínam a pri každej mojej návšteve Banskej Štiavnice skúsim pohnúť plechovými dverami, či sa náhodou „neobjaví“ pani domáca. Teraz, keď som sa dozvedel, že je to aj rodný dom nášho slávneho rodáka Deža Hoffmana, budú moje nostalgické spomienky ešte silnejšie.