elali konármi ihličnanov a trávou.
„Okolie pred brlohmi je čisté, akoby si ho tieto šelmy pozametali. Rajón pred nimi si pooznačovali škrabancami po stromoch a srsťou obtieraním sa o ich kôru. Dostatočne a zreteľne tým upozorňujú iné medvede, že ten-ktorý vhodný zimný úkryt už má svojho podnájomníka. Nestrpia, aby sa im niekto v jeho okolí ponevieral a nieto ešte že by si trúfol takto upravený pelech obsadiť,” uviedol pracovník Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga. Dodal, že tento rok by sa ľudová pranostika, podľa ktorej „na Martina medveď líha” mohla potvrdiť. Z ôsmich, viac rokov pozorovaných, brložísk medveďov v spomínaných pohoriach je päť umiestnených pod skalnými prevismi a tri v hustých smrekovo-jedľových mladinách. Tie zvieratá, ktoré majú vo svojich revíroch skalné previsy, budú na tom počas zimného spánku lepšie, ako medvede spiace v nejakej „kolibe” z haluzí v ihličnatej mladine. Ak bude tuhá zima, do polojaskyne nenaprší a voda medvede počas zimného spánku nevydurí. Horšie to budú mať tie, ktoré z pelechov v mladinách dážď zo spánku prebudí. Potom sa začnú nervózne túlať po revíri.
Z tohtoročného výskumu medveďov možno usúdiť, že väčšina z nich by mala upadnúť do zimného spánku. Vyplýva to z toho, že pozorované medvede sú tohto roku celkom dobre vypasené, keďže v prírode bol dostatok malín, černíc, brusníc a čučoriedok, ktoré sú v letných a jesenných mesiacoch dôležitou a nenahraditeľnou zložkou ich potravy. Ak sa medveď počas leta a jesene dostatočne nevypasie a nenaberie dostatočnú vrstvu tuku, jeho spánok býva plytký. Keď sa podvyživenému medveďovi počas zimného spánku minú naakumulované zásoby tuku, zobudí sa a musí opustiť pelech, aby si zohnal potravu, konštatoval Saniga.
