Nezbedný richtár a jeho zrkadlo

si ako verejný činiteľ zasúťažil v Svadbe snov a pred rokom spečatil svoj vzťah s priateľkou manželstvom. To všetko stihol dnes 30-ročný Daniel Gelien, starosta obce Slaská.
K všetkému som „pričuchol“ veľmi skoro a dnes neľutujem, že som ako 16-ročný absolvoval rôzne stretnutia s politikmi. Všetko je to skúsenosť, z ktorej dnes čerpám. Vždy som chcel vykonávať prácu v prospech ľudí a byť užitočný. Na druhej strane ma moji krstní rodičia a starká (u ktorých som ako chlapec prázdninoval) učili vždy zostať človekom a nebáť sa, keď ste presvedčení o svojej pravde. Z ich obyčajnej dedinskej výchovy som sa naučil pozdraviť každého človeka a na druhej strane povedať si svoj názor. Títo starší ľudia prešli svet, prežili nejeden systém a vedia, čo hovoria. Keby sme ich viac počúvali, dnes mohol byť život oveľa krajší.
Zastávam však názor, že mladosť nie je patent na rozum. Môžete byť nadaní, môžete byť šikovní, ale bez skúseností to nejde. Aj moje začiatky boli ťažké, ale našli sa ľudia (aj kolegovia), ktorí poradili a pomohli. Je to o prístupe k zodpovednosti a o pocite nespreneveriť sa svojmu úradu. Dnes ste starosta, ale zajtra to tak byť nemusí. Nemáte stoličku pribitú o podlahu a o dôveru ľudí musíte bojovať každý deň. O tom je táto práca a tento adrenalín mi vyhovuje.
Času nie je nikdy dosť a záleží len na nás, či si ho chceme nájsť a pre koho. Mne sa podarilo popri povinnostiach prekvapiť priateľku účasťou v súťaži Svadba snov a následne náš vzťah spečatiť sobášom. Po roku spoločného života sa spolu stretávame skoro menej ako predtým. Manželka diaľkovo študuje na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici a ja na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Aj tak sa snažíme nájsť si čas jeden na druhého, napríklad na prechádzku v prírode zbieraním hríbov, či liečivých rastlín. Časový deficit sa vyskytuje hlavne u mňa a preto moja polovička býva ukrátená o spoločne strávené chvíle. Vždy jej sľubujem, že jej to vynahradím, ale kedy...
Oddych, resp. energiu, veľmi rád naberám v záhrade. S pôdou je človek akosi spätý, cítite tú silu prírody a to krásno, ktoré je vôkol nás, len si to nevšímame. Takže nie som typický úradník, ktorý aj doma chodí v saku. Radšej sa rýpem v zemi a teším sa, keď sa mi podarí niečo dopestovať. Posledný rok sa venujem aj chovu zajačikov. Je to nenáročné na čas a prináša to úžitok v podobe zdravého mäska, ktoré sa dá pripraviť na x-spôsobov. Taktiež nie som ľavý v kuchyni a keď mám priestor, dokážem pripraviť jedlo, ktoré sa dá zjesť a ktoré mi niekedy dokonca aj pochvália. Horšie je to so mnou pri programovaní práčky a triedení bielizne. No a neminie ma ani pravidelné upratovanie bytu (okrem umývania okien), pri ktorom sa neraz spotím a neraz zistím, že ženy to majú v domácnosti ťažké, len my chlapi to neradi priznávame.
Takže som človek z mäsa a kostí ako tí ostatní, len si nedávam malé ciele, lebo tie sa rýchlo dosiahnu a nemáte motiváciu ísť ďalej. Žijem z toho, čo si zarobím a nezávidím druhým. Snažím sa byť v správny čas na správnom mieste.