ároveň zať v jednej osobe dostal tri roky.
Hodinárstvo vlastnil odsúdený Róbert v centre Banskej Štiavnice, oproti budove, kde sídlil bývalý okresný úrad. Spolu s hodinárstvom sa nachádzali v budove aj ďalšie obchody a firmy. Ťažko však niekoho napadlo, čo sa v hodinárstve po skončení pracovného času deje. Vtedy sa tu už naplno rozbiehal pornobiznis. Vznikali fotografie a videokazety, kde boli hercami hlavne chlapci mladší ako osemnásť rokov. Chlapcov získal rôznymi spôsobmi, predovšetkým za prísľub dobrého zárobku. Viacerí pochádzali zo sociálne slabších rodín.
„Netušili sme, čo sa v hodinárstve môže diať, aj keď o vzťahu hodinára k mladým chlapcom sa povrávalo. Veľmi sme ho však nepoznali, lebo dochádzal do práce zo Žiaru nad Hronom. Pôsobil nenápadne a vraj mal aj rodinu,“ povedala nám pracovníčka jednej z firiem, ktoré susedili s hodinárstvom.
Aj ďalší Štiavničan nám potvrdil, že o čudných sklonoch hodinára sa hovorilo dlhšie: „Raz mi syn povedal, že niektorí chlapci zo školy si chodia privyrobiť k hodinárovi a za fotenie dostanú dve-tri stovky. Myslel som si, že si vymýšľa.“
Ilegálne filmové štúdio zatiaľ vyrobilo niekoľko filmov a stovky fotografií. Najmladší z chlapcov mal pritom iba dvanásť rokov. Filmy ponúkal hodinár s komplicmi aj cez internet, niektoré boli dokonca amatérsky otitulkované v nemeckom jazyku.
Veľkú časť dôkazového mate- riálu zaistili kriminalisti z Banskej Bystrice a Žiaru nad Hronom aj pri domových prehliadkach odsúdených. Hodinár nebol za podobné delikty súdený prvýkrát. Odsúdili ho už v roku 1994, neskôr ho z väzby pre dobré správanie prepustili.