Bela v súvislosti s baňami na striebro. Vďaka prosperujúcemu baníctvu boli obci udelené mestské práva kráľom Belom IV. v 13. storočí, ktoré boli v roku 1453 obnovené Ladislavom V. Banská Belá bola plnoprávnym členom v zväze stredoslovenských banských miest, ku ktorému bola pripojená v roku 1455. Ťažba striebra a zlata bola v minulosti hlavným zdrojom obživy miestneho obyvateľstva. Historické pamiatky obce, prekrásna príroda a jazerá ponúkajú turistom a rekreantom neopakovateľné možnosti oddychu. V blízkom okolí sa nachádzajú vodné nádrže Halča, Jasenica a Beliansky tajch. Na jazerách je možné venovať sa rybolovu a v letných mesiacoch aj kúpaniu.
Čo sa týka počtu obyvateľov, Banská Belá je najväčšia obec banskoštiavnického okresu. Na stoličke starostu sedí už 13 rokov Vladimír Mecho. Podľa toho, ako sa vyvinie situácia v obci sa rozhodne, či v budúcich voľbách pôjde opäť kandidovať. „Pred trinástimi rokmi bola situácia úplne iná, jednoduchšia,“ hovorí starosta a pokračuje: „nedá sa však povedať, že by som svoju prácu vnímal ako bežnú rutinu. Nikdy neviem, čo ma v úrade čaká, čo budem musieť riešiť.“ Podobne ako ostatní starostovia, aj on si uvedomuje, že každým rokom je čoraz ťažšie „šéfovať“ obci. Najmä potom, ako všetky právomoci, drobné práce alebo opatrovateľské služby prešli pod kompetencie obce. „Aj problémy ľudí sú čoraz väčšie a ich riešenia stále častejšie. Je to hlavne preto, že je tu pomerne veľká miera nezamestnanosti, približne dvadsať percent. Voľakedy mali naši ľudia prácu najmä v banskoštiavnickej Plete, v rudných baniach a v tabakovej továrni, to všetko však už zaniklo.“ Momentálne patrí medzi najväčších zamestnávateľov domáceho obyvateľstva podnik Dinas, ktorý sídli priamo v obci. Ešte pred pár rokmi zamestnával viac ako tristo ľudí, dnes je to iba niečo cez stopäťdesiat. „Neviem si predstaviť, že by aj tento podnik zanikol. Veď len v našej obci poskytuje prácu a živí viac ako sto rodín.“ V Banskej Belej je tiež trendom, že väčšina mladých ľudí chodí za prácou do zahraničia, predovšetkým do Talianska. „Takisto je problematické riešiť susedské spory. Sused napáda suseda a vždy sa daný problém musí nejako vyriešiť. Takže skoro vždy z toho vyjdem ja ako ten zlý a stávam sa nepriateľom niektorých ľudí. Takto aj bežné problémy niekedy prerastajú do závažných.“ Aj v Belej sa prejavuje pokles novonarodených detí, čo znamená, že je tu menej mladých rodín ako kedysi. Aby však počet týchto rodín neklesal, začalo sa v obci s výstavbou bytoviek. „Prvú sme vybudovali tak, že sme prerobili bývalé detské jasle. To bolo v roku 2000. Dnes máme tieto bytovky tri a o bývanie v nich je naozaj veľký záujem.“ Bytovky sú moderne riešené, sú v nich garsónky, jedno, dvoj a trojizbové byty. Kto má však o bývanie v novom byte záujem, musí spĺňať jednu podmienku. Nesmie byť vlastníkom ani spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. „Myslím, že je to tak spravodlivé. Pred pár týždňami sme kolaudovali a dali do užívania jedenásť nových bytov, pritom žiadosť si podalo 24 záujemcov. Podotýkam, že byty boli pridelené iba našim občanom, nie obyvateľom z iných obcí.“ Počas trinástich rokov, ako je starostom inžinier Mecho, sa v obci vybudovala plynofikácia, kanalizácia a v blízkosti nových bytoviek je i čistička odpadových vôd. „Veľmi ma mrzí, keď mi niekto povie, že v našej obci sa nič nedeje. Myslím si, že výsledky svedčia skôr o tom, že nespíme na vavrínoch, ale stále sa snažíme obec modernizovať.“ Otec dvoch dcér a už aj trojnásobný starý otec nie je iba starostom, ale predovšetkým otcom rodiny. A čo robí, keď nestarostuje? „Viete, budem sa už opakovať, ale robiť starostu sa naozaj nedá iba osem hodín. Ľudia si nás vyžadujú počas celého dňa, niekedy i v noci. U nás sme v poslednom období zaznamenali zvýšený počet vandalizmu. Miestna mládež sa v noci stretáva pred obecným úradom, kde sa opíja a robí neporiadok. Aj takéto veci potom musím v neskorých nočných hodinách riešiť. Ale inak mám veľmi rád prácu v záhradke, som tiež vášnivým hubárom i rybárom. Na ryby ale chodím najradšej sám, nie s partiou. Aspoň môžem na chvíľu takpovediac vypnúť od starostí a na nič nemyslieť.“
Výlov krokodíla
Výlov krokodíla je v obci už tridsaťročnou tradíciou. Podľa toho, čo spomínajú tí skôr narodení, ide skôr o akýsi žart. Miestni mladíci sa podgurážení vracali z akejsi oslavy a išli popri obecnom jazere Halča. Bolo práve po búrke a tak na vode videli niečo plávať. Bežali do dediny, že v jazere je príšera, krokodíl a treba ho zabiť. Ako neskôr vysvitlo, bol to iba peň zo stromu. Všetci sa na tom výborne zabávali a zabávajú sa až dodnes. Každoročne si totiž túto udalosť pripomínajú aj súčasní obyvatelia Belej. Vždy sa koná v júli, na spomínanej vodnej nádrži Halča. Miestni mladíci sa poobliekajú do odevov lovcov, pomaľujú si telo a symbolicky lovia krokodíla. Pri jazere sa tak stretne takmer celá dedina. Začína sa to veľkým sprievodom, ktorý ide cez celú obec. V sprievode je richtár v dobovom kostýme, kone, ktoré ťahajú koče a do kroku hrá kapela. Po vylovení krokodíla je potrebné ho zabiť a mäso rozporciovať. Tejto úlohy sa musí chopiť dobrý mäsiar. No a keď je robota hotová, môže sa začať oslavovať. Samozrejme, pri dobrom jedle, pití a hudbe.
Detská farma Gazdáčik
Na začiatku dediny vás privítajú tabule s názvom Gazdáčik. Na tejto farme chovajú prasiatka, zajace, sliepky, kačky, kone či kravy. Majitelia sem prišli iba pred tromi rokmi z východu Slovenska a tak sa im tu zapáčilo, že sa rozhodli natrvalo v Belej usadiť. Niektoré mestské deti nepoznajú a nevedia ako vyzerá kravička či prasiatko. Tu majú preto možnosť zoznámiť sa s klasickými domácimi zvieratami. V lete sa na farme robievajú akési detské tábory, ktoré pripomínajú skauting. Deti jedia výlučne domácu stravu, spia v stanoch a musia sa dokázať o seba postarať tak, ako keby boli niekde v lese, ďaleko od ľudí. O tábory je záujem, veď ho navštevujú nielen deti z okolia, ale z celého Slovenska, predovšetkým od Bratislavy.
Obyvateľstvo
Aj v posledných rokoch počet obyvateľov z roka na rok, i keď nie tak výrazne, ale predsa len klesá. V súvislosti s vývojom počtu obyvateľstva sme porovnávali údaje v matrikách koncom minulého storočia so súčasnými údajmi. Toto porovnanie poukazuje na výrazný pokles pôrodnosti v posledných rokoch, čo sa odzrkadľuje na celkovom počte obyvateľstva. Výsledky porovnaní v rokoch 1896 a 1996 sú nasledovné: počet narodených v roku 1896 je 79, z toho 46 chlapcov a 33 dievčat, v roku 1996 to bolo iba 10 obyvateľov, z toho 6 chlapcov a 4 dievčatá. Najstaršími obyvateľmi sú Pavol Svetlík (92 rokov) a Mária Jašková (92 rokov), najmladšími Jozef Mego (nar. 4. 5. 2005) a Peter Tužinský (nar. 9. 4. 2005).
Pôvodné tradície
Tanečné zábavy bývali v miestnych hostincoch a najrozšírenejšie boli na fašiangy, Veľkú noc, púťové (na hody v júli) a na Silvestra, ktoré tradične organizoval Dobrovoľný hasičský zbor. Okrem toho bývali zábavy aj v prírode, tzv. majálesy. Vtedajší zvyk na tanečných zábavách bol takzvaný roštung. Bol to presne dodržiavaný zvyk, keď o polnoci hudba zahrala tuš na roštung a vtedy všetky zúčastnené rodiny rozbalili a rozložili na stoly z domu donesené potraviny, ktoré sa potom konzumovali. Samozrejme, že každá gazdiná sa pri tejto príležitosti pochválila svojou špecialitou, koláčom alebo mäsovým jedlom, ktoré sa potom pri stole vzájomne ponúkalo. Tento zvyk po druhej svetovej vojne postupne zanikol. O účasti slobodného dievčaťa na tanečnej zábave platil nepísaný zákon, že takéto dievča sa mohlo zúčastniť tanečnej zábavy len v sprievode svojej matky alebo staršej ženy, tzv. garde.
Ján Melcer
Autor: pripravila Lenka Ihradská