čí dosiahlo rozmach najmä lesné hospodárstvo, ktoré je žiadúce obnoviť v novej podobe i v dnešných časoch. Prináša prvýkrát komplexnejší, vedecky a odborne podložený, ale zrozumiteľný a zreteľný pohľad na jedinečný kraj a dejinné udalosti od najstarších datovaných čias po súčasnosť. Od ilustračného vstupovania do doliny a pripomenutia ťaživých tragických udalostí, vinie sa predstavovanie prírodného bohatstva, vysvetlenie miesta, geologických daností, podnebia a klimatických pomerov, pôdy, rastlinstva, živočíšstva, charakteristiky národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik a prírodných pamiatok, s dôrazom na prezentáciu lesov, lesného hospodárstva, poľovníctva, turistiky s osobitným zreteľom na zaujímavosti a menej známe skutočnosti z najstaršej histórie Kľakovskej doliny. V tom poukazuje kniha na často zabudnuté významné historické udalosti z čias tureckého ohrozenia v 17. storočí, hutníctva, povozníctva a uhliarstva v 18. a 19. storočí a na nezabudnuteľnú lesnú železnicu medzi Hronom a Vtáčnikom v 20. storočí. Monografia tiež prináša profily mesta Žarnovica a obcí Horné Hámre, Župkov, Hrabičov, Ostrý Grúň a Kľak. Osobitnú pozornosť venuje školám, kultúre, športu a osobnostiam Kľakovskej doliny a dejinám a súčasnosti farností Horné Hámre a Kľak. Neodmysliteľnou súčasťou je etnografická charakteristika obyvateľov a obydlí doplnená textami z kroník obcí, úryvkami z literárnych diel a bohatou bibliografiou. Nechýbajú nové pohľady na vojnové udalosti a po dôkladnom preskúmaní komplexne dokumentuje obete fašizmu v Ostrom Grúni a Kľaku. Pre budúce generácie a ďalšie poznávanie Kľakovskej doliny budú iste zaujímavé aj zoznamy priezvísk obyvateľov obcí, slovník nárečových výrazov a ďalšie zaujímavosti. Kniha má ambíciu osloviť aj zahraničie, a preto je v nej resumé v angličtine, nemčine, francúzštine a ruštine. Kniha obsahuje 32 príspevkov, 8 básní a umeleckých textov, vyše 120 fotografií. Bibliografia obsahuje 18 významných prameňov a odkazy na ďalšie relevantné archívne a múzejné fondy.
Prvá písomná zmienka: v roku 1391
Počet obyvateľov: 666
Rozloha: 1967 ha
Mikroregión: Kľakovská dolina
Nezamestnanosť: cca 13 %
Obec Horné Hámre sme navštívili po druhýkrát. Starostka Jolana Miháliková patrí služobne k tým starším, vo funkcii je už tretie volebné obdobie. Rok je pomerne dlhá doba, preto nám nedalo sa neopýtať, čo sa v Hámroch zmenilo. „Teraz robíme vstupy do obce. Patrilo by sa návštevníkov a prechádzajúcich cez obec dôstojne privítať,“ hovorí s úsmevom. „V katastri obce máme tri pamätníky na počesť udalostí zo SNP, staráme sa o ich okolie, vysádzame kvety, postupne robíme ich rekonštrukciu. Doteraz nemala obec územno – plánovaciu dokumentáciu, preto sme si ju objednali. V čo najkratšom čase odovzdávame k tomu potrebné informácie. Medzi poslancami sme urobili prieskum a do konca septembra každý odovzdá návrh, čo by dokumentácia podľa nich mala obsahovať.“ Podľa slov starostky je tiež veľmi dôležité urobiť nejaké úpravy s miestnymi komunikáciami. Obec doteraz nebola nikdy zadĺžená a súčasná starostka na tom nechce nič meniť. „Skôr by sme chceli dať vypracovať nejaké projekty, a tak získať peniaze cez niektoré z fondov, prípadne z ministerstiev. Ale pravidelne tiež robíme bežné práce a úpravy v obci. Či už ide o úpravu miestneho cintorína, údržbu obecnej kolkárne, či verejných priestranstiev.“ V Hámroch je aktívny a úspešný aj Dobrovoľný hasičský zbor. Tento rok sa tu konala regionálna súťaž pripravenosti hasičských zborov. V súťaži mali zastúpenie aj obidve miestne družstvá – muži i dorast. V súčasnosti má hasičský zbor približne 50 členov. Predsedom je Peter Matejček, strojník Karol Fusatý, Karol Jelemenský, veliteľ Stanislav Pittner a preventivár Peter Matejček mladší. „Spokojná som tiež s našimi futbalistami, ktorí robia obci dobré meno. Muži hrajú II. triedu a dorast I. triedu.“ A čo baví večne usmiatu Jolanu Mihálikovú? „Rada pečiem a varím, vyskúšam takmer všetky recepty, ktoré sa mi dostanú do rúk. Preto ma vždy poteší, keď aj na stránkach MY nájdem nejaké recepty. Neváham, vystrihnem a určite ich postupne vyskúšam.“
Cez prázdniny vynovili materskú školu
Jarmila Podskalková má veľmi rada deti. Svedčí o tom aj fakt, že ich v materskej škole učí viac ako tridsať rokov. „To už pre mňa nie je povinnosť. Ja sa teším na každý deň, ktorý prežijem s detičkami ,“ priznáva. V súčasnosti majú v miestnej škôlke 24 detí, z toho 7 dievčat a 17 chlapcov. Do prvej triedy odišlo päť detí, teraz je 9 predškolákov. Materská škola dostala v lete nový šat. Za pomoci rodičov a obce sa ju podarilo vymaľovať, kúpiť nové záclony, hračky. V roku 1989 po prvýkrát začali s robením akéhosi „predškolského“ tabla, dnes tieto tablá zdobia steny v šatni. „Pre tunajšie deti je veľkou výhodou, že je škôlka situovaná takpovediac mimo obce. Je tu ticho, čerstvý vzduch a krásna príroda. Deti tu majú ideálne podmienky na učenie, hranie i na spánok.“
Farma svätého Františka
V krásnom tichom a čistom prostredí, v dostatočnej vzdialenosti od pretechnizovanej civilizácie, vás uprostred hôr privíta Farma svätého Františka. Jej majiteľ, otec piatich chlapcov a jednej dcéry, Peter Švaral sem prišiel so svojou rodinou z hlavného mesta. Keď nechápavo krútime hlavou nad tým, čo ho priviedlo sem, na samotu, vysvetľuje: „Okrem čistej prírody sú tu tiež veľmi dobré podmienky na výchovu detí. Kľud, veľký priestor na hranie. Nie je tu žiadna betónová džungľa ako v mestách. Keď sme sem pred ôsmimi rokmi prišli, najstarší syn mal osem rokov. Aby si ľahšie zvykal na prostredie, kúpili sme mu poníka. A postupne sa nám zverinec začal rozrastať. Teraz máme niekoľko koní, kravy, psov.... Všetci sme tu spokojní, vôbec neuvažujeme nad tým, že by sme išli niekam inam. Jednoducho si žijeme svoj obyčajný dedinský život.“