Obec Veľká Lehota

Lehota. Viacero Lehôt má podobný začiatok svojich dejín, pretože boli založené na začiatku 14. storočia v rámci poslednej vnútornej kolonizačnej vlny. Názov zrejme znamená určitú lehotu, teda úľavu poddaných, lebo osídľovali neúrodné územie a pôdu získavali klčovaním lesa. V obci stával kedysi vodný mlyn, ktorý si obyvatelia svojpomocne postavili na začiatku 19. storočia na potoku pri hranici s obcou Obyce. Koleso mlyna poháňala voda z potoka. Bola to zrubová stavba, krytá slamenou strechou, ktorej mlynské kamene boli umiestnené vodorovne. Obilie sa sem nosilo na chrbtoch.
Počet obyvateľov: 1245 – z toho 91 nezamestnaných
Rozloha: 1861 ha
Prvá písomná zmienka: v roku 1345

Od našej ostatnej návštevy sa obec ešte stále nachádza v exekúcii a dlžobách. „Finančné problémy ešte stále nie sú vyriešené,“ hovorí starostka Marta Šmondrková. „Asi štyri milióny korún z rozpočtu obce išli iba na dlžoby. Tento rok bola na dlhoch odpustená najväčšia čiastka, kedy nám sociálna poisťovňa odpustila 1 milión 600-tisíc korún a banka 300-tisíc korún. Spolu je to takmer 2 milióny odpustených dlhov,“ vyratúva. Aj napriek tomu je obecný majetok stále v exekúcii, takže sa v obci nemôžu robiť žiadne projekty, z ktorých by sa mohli čerpať finančné prostriedky a využívať ich tak na ďalší rozvoj obce. Podarilo sa zrekonštruovať budovu miestnej základnej školy. „Finančné prostriedky, ktoré sme na to prečerpali, presiahli viac ako jeden milión korún. Financie boli pridelené na obnovu telocvične. Ale kvôli tomu, že táto budova je v exekúcii a schátralá, získané financie by na jej opravu nepostačovali. Poslanci teda rozhodli, že peniaze sa použijú na rekonštrukciu školy. To však bolo iba rozhodnutie poslancov. Museli sme požiadať aj ministerstvo školstva a ministerstvo financií, aby sme tieto získané peňažné prostriedky mohli takto presunúť. A i keď mali byť prečerpané ešte v minulom roku, podarilo sa nám ich presunúť do tohto roku.“ Následne na to sa v obci urobilo výberové konanie na vypracovanie projektov a verejné obstarávanie cez odborne spôsobilú osobu. Rekonštrukcia sa začala cez prázdniny a dokončená bola pred začatím školského roka. Deti už prišli do vynovenej školy. Tá je v súčasnosti v budove spolu s materskou školou. Navštevuje ju 108 detí a škôlku 24. A čo čaká obec v blízkej budúcnosti? „Veľkým problémom Veľkej Lehoty je nedostatok pitnej vody. Potrubie vedie stredom miestnych komunikácií a keď je potrebné sa naň napojiť, musí sa značná časť cesty rozkopať. Tak si viete predstaviť, ako to potom všetko vyzerá. Všade samý neporiadok a blato. V prvom rade je preto potrebné riešiť problémy s vodou a kanalizáciou. To však bude možné až potom, keď sa vyriešia problémy s exekúciou a dlhmi obce,“ uzatvára Marta Šmondrková.

Marta si svoj voľný čas kráti vyšívaním
Menovkyňa starostky Marta Šmondrková sa vyšívaniu venuje od svojich dievčenských rokov. „Mala som asi 12 alebo 13 rokov, keď ma vyšívanie prvýkrát očarilo,“ spomína. „Vyšívala aj moja mamka. Techniku som na začiatku pochytila práve od nej.“ Marta používa pestrofarebné bavlnky, ktorými vyšíva na panamu. Ako hovorí, niektoré bavlnky majú dokonca aj viac ako pätnásť rokov. „Ako techniku používam krížikové vyšívanie. Možno sa to nezdá, ale aj takáto záľuba stojí nemálo peňazí. Drahé je nielen plátno, ale aj bavlnky.“ Svoje výtvory má Marta takmer všade na stenách. Keď ju navštívite, môžete vidieť zarámované kytice kvetov, postavy, či mesiace a ročné obdobia. Námety čerpá predovšetkým z rôznych časopisov, ktoré si mnohokrát prispôsobí svojmu estetickému cíteniu, najmä čo sa týka obmeny farieb. Pre jej záľubu má pochopenie celá rodina. „Keď sa naskytne možnosť, tak občas nejaké vyšívané obrázky predám. Nedá sa však na tom zbohatnúť. Čo zarobím, miniem zase na materiál. V poslednej dobe ma však začínajú od toľkého hľadenia na drobnú výšivku pobolievať oči. Jednému obrázku sa venujem tak približne tri týždne.“

Terézia a Emil Gajdošovci našli zaľúbenie v remeslách
Manželia Terézia a Emil Gajdošovci sú spolu už 45 rokov. Emil sa niekoľko rokov venuje výrobe košíkov a ľudovo nazývaných filkáškov z vŕbového prútia. „Keď sa mu chce, tak jeden košík urobí tak za tri dni,“ hovorí jeho manželka. Keď sa pýtame, či ich nechodí prezentovať, prípadne predávať na čoraz viac obľúbené remeselné trhy, iba sa usmeje. „Ale kdeže, nepredal ešte ani jeden. Keď ho niekto požiada a má čas, rád urobí. Väčšinu však rozdá iba tak. Hocikedy podá cez plot dievčatám z dediny.“ Ako sa dozvedáme, ťažšie sa robia menšie košíky. Robia sa totiž z tenkého prútia, ktoré sa ešte ku koncu výroby košíka stále zužuje. Určitý čas v roku sa Emil Gajdoš venuje aj výrobe prútených metiel. No šikovný je nielen pán domu, ale aj jeho manželka. Od skromnej Terézii sme sa iba náhodou dozvedeli, že doma tká koberce. Presne tak, ako si pamätáme z mnohých starších rozprávok, na drevených krosnách. „Tkať som sa naučila ako mladá, moja mama mali krosná,“ priznáva. „Kedysi som tkala častejšie, teraz je to skôr sporadické. Výroba jedného, priemerne veľkého koberca, mi trvá približne desať hodín. Pravdaže, dalo by sa aj kratšie, ale už mám svoje roky.“ Tkané koberce sa opäť vracajú do módy. Veľmi obľúbené sú predovšetkým u mladých gazdiniek. „Niekoľko metrov mám natkaných do zásoby,“ hovorí s úsmevom. Ako nám prezradila, „šanuje“ ich pre svoju štvorročnú vnučku. Niet pochýb, že raz jej koberce a košíky budú pripomínať šikovné ruky starých rodičov.