Malá podhorská obec leží v pohorí Vtáčnik. V roku 1966 bola v chotári obce vyhlásená štátna prírodná rezervácia Vtáčnik na ploche 193,97 hektára. Obec sa vyvinula z osady obce Horné Hámre koncom 17. storočia. V roku 1828 mal Kľak 36 domov a 221 obyvateľov, ktorí sa zaoberali uhliarstvom a drevorubačstvom. Koncom 18. storočia tu zriadili skláreň, ktorá bola v prevádzke ešte v roku 1840. Za pomoc partizánom bol Kľak 21. januára 1945 vypálený a 84 občanov zavraždených. Najmladšia bola trojmesačná Jozefína Haringová a najstarší 89-ročný Michal Pavlík. Ostatných občanov, ktorých našli v domoch, sústredili do stredu, postavili pred nich tri guľomety so zámerom hromadnej popravy. Hlavnú úlohu, záchrancu, zohral miestny farár Rudolf Kluca. Slovami útechy a posledného rozhrešenia veriacich tak oddialil popravu. V tom čase prišla nemecká motospojka s rozkazom nestrieľať, obec vypáliť a občanov evakuovať.
Počet obyvateľov: 246, z toho 120 žien a 126 mužov
Prvá písomná zmienka: v roku 1735
Miera nezamestnanosti: 12,20 percenta
Mikroregión: Kľakovská dolina
Od roku 2002, teda prvé volebné obdobie, pôsobí vo funkcii starostu Pavel Mesiarik. Otec dvoch dcér pochádza z ôsmich detí a väčšinu svojho života prežil práve v rodnej dedinke Kľak. „Určitý čas som žil aj vo Veľkom Krtíši,“ vysvetľuje. „Ale väčšina môjho života je aj tak spätá s Kľakom.“ Vo svojom volebnom programe mal päť bodov, ktoré začal jeden po druhom sčasti alebo celé realizovať. Najväčší problém začal pred dvomi rokmi predstavovať lyžiarsky vlek, ktorý je práve v katastri obce. „Tento vlek bol vybudovaný ešte v roku 1988. Je to typ F – 12, čo znamená, že za hodinu je schopný prepraviť približne 600 osôb. Problémom však začal byť zdroj elektrickej energie. Ľudia, ktorí žijú v blízkosti vleku, pociťovali počas jeho prevádzky veľký úbytok elektriny,“ objasňuje starosta. Prejavovalo sa to najmä tak, že keď začal niekto používať napríklad cirkulár, inému vyhodilo poistky, alebo začalo úplne sťahovať svetlo v žiarovkách. „Nechceli sme o vlek prísť a preto bolo potrebné podniknúť kroky k rozšíreniu starej trafostanice. Finančné prostriedky boli poskytnuté zo Slovenských elektrární. Predpokladám, že najneskôr do piatich týždňov bude tento problém vyriešený.“ Pavel Mesiarik neskrýva nadšenie ani z toho, že po roku bude opäť v obci väčší počet turistov. Preto by bolo podľa neho dobré zriadiť v tejto lyžiarskej oblasti bufet, ktorý bol kedysi v prevádzke. I keď vo väčšine obcí je prvoradým športom futbal, Kľak je výnimkou. Svojich futbalistov nemá. Ak ho niektorí mladí hrajú, väčšinou je to za niektorú zo susedných obcí. „Kedysi sme mali volejbalové ihrisko, na ktorom sa hrávali krajské kolá. Keď však volejbal začal upadať do zabudnutia, prerobili sme toto ihrisko na tenisový kurt. Pravidelne sa v jeho areáli uskutočňujú priateľské zápasy, podujatia ku Dňu detí, či varenie gulášu.“ Podľa slov starostu je tiež veľmi dôležité pozdvihovať aj ostatné druhy športu, ako sú napríklad stolný tenis, šach alebo turistika. Malé obce, medzi ktoré patrí aj Kľak, už stabilne bojujú s nedostatkom financií. Aj ich získavanie z rôznych fondov má mnoho prekážok, ktoré sú často nezvládnuteľné. „Problémov je mnoho, nedá sa nad nimi iba mávnuť rukou. Je potrebné stále sa starať o miestny cintorín, spolupracovať s miestnym rímsko-katolíckym úradom, udržiavať pamätihodnosti, ktoré tu máme. Tiež by som bol rád, keby sa v dohľadnom čase podarilo zaviesť internet a webovú stránku.“
Hermína oslávila 91 rokov
Najstaršou obyvateľkou obce je Hermína Pilcová – Trvalcová, ktorá sa v Kľaku aj narodila. Tento rok v apríli oslávila svoje 91. narodeniny. Napriek svojmu vysokému veku je stále čiperná. Vo svojom domčeku žije sama bez muža už 30 rokov. O všetko sa dokáže postarať, sama si takmer so všetkým poradí. Vychovala 4 dcéry, má 15 vnúčeniec a 30 pravnúčeniec. Prežila ťažký život, pretože dve dcéry narodené po vojne už vychovávala sama. So slzami v očiach spomína hlavne na krutosti vojny, udalosti po vojne ju častokrát prinútili chodiť aj po žobraní.
Občania Napajediel ako prví poskytli pomoc
Partnerstvo medzi občanmi obce Kľak a moravského mesta Napajedla trvá od roku 1945. Občania Napajediel boli prví, ktorí poskytli pomoc po vypálení a vyvraždení 84 občanov v Kľaku dňa 21. januára 1945. Bola to finančná a materiálna výpomoc vo forme zbierky občanov Napajediel. Tohto roku v máji Kľak navštívili občania tohto moravského mesta spolu so starostom Antonínom Černockým.
Po piesňach prišli na rad gombíky
Starostova sestra Valéria Zúbeková, rodáčka z Kľaku, je vášnivá zberateľka. „Zbierala som už všeličo možné,“ priznáva. „Napríklad som kedysi zbierala aj piesne, zaznamenávala som si ich texty. Ale aj nárečové výrazy mikroregiónu Kľakovskej doliny.“ Medzi jej veľké vášne patrilo šitie, preto začala postupne zbierať aj gombíky. Najskôr ich mala v škatuľke, teraz si ich poprišívala na podložky. „Vo svojej zbierke mám momentálne takmer 4000 gombíkov.“ Zaujímavosťou tiež je, že veľmi rada vyrába osemsmerovky. Zatiaľ ich má iba vo svojom šuplíku. No dúfa, že sa jej ich raz podarí dať i do nejakých časopisov.
Autor: pripravila Lenka Ihradská
