mer. V dnešnej Vieske už v tom čase stál kostol zasvätený Všetkým svätým a v rokoch 1332 – 1337 sa spomína jeho farár Pavol. Písomne doložená je až v roku 1352. Obce sú zrejme staršie ako prvé písomné zmienky o nich. Stáli ako hraničné kamene na okraji dvoch panstiev, čo vážne poznačilo vzťahy medzi ich obyvateľmi. Spory a vzájomné násilie končili vraždami a podobali sa lokálnej vojne. Posilňovalo ich vedomie, že kráľ je ďaleko a boh vysoko. Z roku 1626 je prvá zmienka o cirkevnej škole vo Vieske, ktorá bola spoločná aj pre Ladomer, Šašovské Podhradie i Horné Opatovce. Od roku 1850 bola vo Vieske jednotriedna ľudová škola a v Ladomeri v roku 1909 postavili novú štátnu jednotriednu ľudovú školu (na mieste starej sýpky z roku 1792).
Počet obyvateľov: 798
Prvá písomná zmienka: v roku 1335
Rozloha: 1 133 ha
Starostka: Eva Martinovská
Mikroregión: Hlinické pohronie
„Aj keď ulahodíte 99 percentám obyvateľov, stále tu zostáva jedno percento nespokojných...“
Bývalá učiteľka slovenského jazyka a dejepisu, Eva Martinovská, je starostkou v Ladomerskej Vieske druhé volebné obdobie. „Práca s deťmi bola veľmi odlišná,“ netají starostka. „Takmer celý život som bola naučená práci s deťmi a starostovanie je podstatne náročnejšie. I keď, na druhej strane, za deti som cítila veľkú zodpovednosť. Pretože práve ony sú najzraniteľnejšie a o tom, akým smerom sa bude vyvíjať ich ďalší život, rozhoduje vo veľkej miere aj učiteľ.“ Pokiaľ do druhej polovice 20. storočia neovplyvňoval prostredie kotliny moderný priemysel jedovatými splodinami, územie obce bolo nepretržite obľúbeným sídlom ľudí už od praveku. „Kotlina im poskytovala vhodnú klímu a úrodná pôda aj dostatok potravy. V 19. storočí už nestíhala uživiť početnejšie obyvateľstvo, ktoré chodilo na sezónne práce na dolniaky, alebo až do Francúzska, Nemecka, ale aj Ameriky. A keď sa stavala hlinikáreň? Prisťahovali sa sem tisícky ľudí. Skutočnosť? Likvidácia Horných Opatoviec a zdevastované životné prostredie v našej obci. Polia, lesy a ovzdušie až po Konice, lazy na opačnom konci nášho katastra,“ neskrýva rozhorčenie starostka. Podľa odboru životného prostredia sa však devastovalo vo všetkých okolitých obciach, ale v Ladomerskej Vieske nie. Z dôvodu, že Závod SNP leží aj v jej katastrálnom území, bola obec vyčiarknutá z Návrhu environmentálnych opatrení na revitalizáciu krajiny Žiarskej kotliny. „Nedostali sme sa do Uznesenia vlády Slovenskej republiky z januára 2001. Nepomohla ani prosba ministrovi životného prostredia. Ten skonštatoval, že v súčasnom období nie je možné do schváleného uznesenia akýmkoľvek spôsobom vstupovať. Dnes závod zamestnáva len hŕstku našich občanov a prepúšťanie sa stalo samozrejmosťou. Zdevastovaná pôda už neuživí nikoho. Budú naši obyvatelia znova putovať do sveta za chlebom?“, kladie si otázku. Ako budúca starostka, Eva Martinovská pred voľbami svojim občanom nedala veľa predvolebných sľubov. Za jej funkčného obdobia sa však ukončil spor o kataster a tým aj posunutie hranice Ladomerskej Viesky až po rieku Hron. V období, kedy patrila obec pod mesto Žiar, posunulo si svoju katastrálnu hranicu po hlavnú cestu. Súd však rozhodol, že toto územie vráti Ladomerskej Vieske. Podľa územného plánu je obec rozdelená na obytnú a priemyselnú zónu. Je to dôležité aj z toho hľadiska, aby sa nestalo, že si niekto postaví napríklad nejakú výrobnú halu uprostred obytnej zóny. „O budúcich osudoch obce rozhoduje obecné zastupiteľstvo a od neho a záujmu občanov o dianie v obci záleží, čo budú považovať za prvoradé. Či rozvoj obce, alebo dajú prednosť záujmom jednotlivcov, ktorí presadia svoje úzko obmedzené záujmy.“
Pohľad do minulosti
Ladomerská Vieska vznikla 1. januára 1960 spojením pôvodných obcí Ladomer a Vieska. Prvého decembra 1971 sa stala časťou okresného mesta Žiar nad Hronom. V nasledujúcom období obec stagnovala. Okrem domu smútku a tenisových kurtov sa nebudovalo nič, ani rodinné domy, lebo mesto odsúdilo obec na zánik na základe nejestvujúceho stavebného uzáveru a jestvujúceho územného plánu. Až zmenené pomery umožnili občanom znovu sa osamostatniť, čo sa stalo skutočnosťou v apríli 1991. Obec za nasledujúcich desať rokov vybudovala úplnú plynofikáciu, čističku odpadových vôd. V súčasnosti sa postupne buduje kanalizačný zberač a rekonštruuje schátralé, dlhodobo zanedbávané budovy v majetku obce. Potrebná je i kompletná rekonštrukcia ciest a budovanie nového prívodu pitnej vody, lebo v terajšom stave nedokáže zásobovať vodou všetkých občanov. Od roku 2002 má Ladomerská Vieska vlastný erb, ktorý pozostáva zo starých symbolov oboch obcí. Za Ladomer postava kráľa v brnení, v ľavici drží symbol Viesky, srdce s troma kvetmi na stopkách.
Kultúrne a prírodné pamiatky
K pamätihodnostiam obce patrí pôvodné presbytérium – pozostatok rannogotického kostola Všetkých svätých zo začiatku 14. storočia a veža ako súčasť nového kostola Krista Kráľa vo Vieske zo začiatku 20. storočia. Zaujímavý je aj kaštieľ v Ladomeri, bývalé sídlo správy šašovského panstva. Pod neobarokovou fasádou, upravovanou v 19. storočí, sa skrýva staršia renesančná stavba. Nie je vylúčené, že jej pôvod siaha do 14. – 15. storočia. Jeho bývalí vlastníci by sa potešili, keby videli, ako sa oň stará súčasný riaditeľ Domova sociálnych služieb, dnešný užívateľ objektu. Pred neskorobarokovou kaplnkou z roku 1705 stojí baroková socha Imakulaty zo začiatku 18. storočia, pravdepodobne na mieste staršieho kostola. Bola by však potrebná rekonštrukcia, najmä v dolnej časti sochy obnoviť stĺp ohradený balustrádou. Na kraji dediny dodnes stojí socha Sv. Jána Nepomuckého. Na pôvodnom mieste sa zachovala dodnes. Asi jeden z jeho ďalších zázrakov.
Významné osobnosti
V obci pôsobili ako farári národní buditelia a publicisti Július Plošic a Martin Húska. Tiež Karol Bielek, ktorý bol významný pedagóg, spisovateľ, publicista a autor učebníc. Ako prvý slovenský inšpektor zakladal a riadil národné školstvo v našom kraji. Býval tu v rokoch 1919 – 1928. V Ladomeri sa narodil náboženský spisovateľ Benignus Smrtník. Čestným občanom obce je Vladimír Mečiar. Občania sú na svojho rodáka, ktorý sa zaslúžil o vznik Slovenskej republiky, hrdí. Niektorí sa s ním osobne stretli pri návšteve Národnej rady v Bratislave.
Čo môže obec ponúknuť návštevníkom?
Športový areál, ktorý pozostáva z futbalového ihriska a tenisových kurtov. Práve kurty využívajú nielen domáci obyvatelia, ale i športuchtiví záujemcovia z okolia. Pre domácich je vstup na kurty zdarma. Vedenie obce by sa v čo najbližšej budúcnosti malo stať majiteľom pozemkov, na ktorých sú spomínané tenisové kurty. Okrem športu môže obec ponúknuť tiež turistické chodníky v Štiavnických horách. A to na Šašovský hrad, Žakýlsky hrad a do Sklených Teplíc. V roku 2001 bola otvorená pamätná izba Júliusa Plošica a Martina Húsku, ktorá je v priestoroch obecného úradu.
Autor: pripravila Lenka Ihradská
