obec 537 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o Hornej Ždani pochádza z roku 1391, kedy sa kráľ Žigmund rozhodol dať za verné služby temešskému županovi Ladislavovi zo Šároviec hrad Revište a dediny patriace k panstvu. V minulosti sa obyvatelia živili rôznymi remeslami, spracovaním dreva, ktoré dopĺňali poľnohospodárskou výrobou. Vyrábali sa tu šindle, drevené nádoby, pálilo sa drevené uhlie, spracovávala vlna, valchovalo sa súkno, varilo sa pivo. V dedine boli dva mlyny i píla. Z pohľadu cestovného ruchu prechádza katastrálnym územím turistický chodník od Dolnoždanskej skaly na Hornoždanské lazy.
Počet obyvateľov: 537
Prvá písomná zmienka: v roku 1391
Rozloha: 1626 ha
Mikroregión: Hlinické pohronie
Starostka: Alena Bugárová
Hornoždanská rodáčka Alena Bugárová je starostkou zatiaľ iba prvé volebné obdobie. „Viac ako dvadsať rokov som pracovala ako personalistka v Jednote,“ vysvetľuje. „Potom prišla ponuka kandidovať a ja som si povedala, že to skúsim. Začiatky sú všade ťažké, nebolo tomu inak ani v mojom prípade. Ale práca ma veľmi baví, mám rada ľudí a preto aj k riešeniu ich problémov pristupujem nielen rozumom, ale i srdcom. Starostovia sú stále pod dohľadom svojich obyvateľov, preto je naozaj dôležité riešiť problémy spravodlivo. Aj keď nie raz sa stane, že dáte za pravdu jednej strane a automaticky sa stávate nepriateľom pre tých druhých. Ale nesťažujem sa, aj to patrí k životu.“ V súčasnosti je Horná Ždaňa modernou obcou s vybudovanou plynofikáciou a kanalizáciou v ľavej časti dediny. Skupinový vodovod zabezpečuje zásobovanie pitnou vodou zatiaľ iba obyvateľov časti Lipie a IBV. „Mieste komunikácie máme všetky vyasfaltované. Okrem toho, že nás trápi problém s vodovodom, ktorý nie je v celej časti, je potrebné riešiť aj problémy v budove základnej školy. Budova má plochú strechu a chceme, aby bola sedlová. Podali sme si projekt na získanie financií. Suma, ktorá je potrebná na rekonštrukciu, je viac ako šesť miliónov korún.“ Projekt je podaný, už iba čas ukáže, či sa potrebné financie podarí získať. Bude to však určite ťažké, pretože podobné projekty si podalo veľmi veľa obcí. V súčasnosti realizujú rekonštrukciu v budove obecného úradu, ktorá sa využíva ako zasadačka. „Je to miestnosť približne pre 70 ľudí. Okrem obecného zastupiteľstva sa tu stretávajú obyvatelia aj pri rôznych podujatiach ako sú napríklad oslavy životného jubilea, menšie svadby či kary. Preto bolo potrebné zrekonštruovať sociálne zariadenia a urobiť drobné úpravy aj v samotnej miestnosti. Na toto sme financie získali z Banskobystrického samosprávneho kraja. Touto cestou chceme vysloviť poďakovanie, pretože pre tak malé obce, ako sme aj my, je každá koruna veľmi potrebná.“ Popri namáhavej a časovo náročnej práci starostky si Alena Bugárová vždy nájde čas na svoju rodinu a obľúbené činnosti. „Keď mám čo i len trochu voľného času, tak si rada sadnem ku dobrej knihe a k obľúbenému krížikovému vyšívaniu.“
Šport v obci
Športové vyžitie zabezpečujú futbalové oddiely dospelých a dorastu. Okrem toho sa každoročne koná Futbalový turnaj o pohár starostu, ktorého sa zúčastňujú všetky okolité obce. Za zmienku určite stojí aj futbalová šou, pri ktorej si svoje futbalové schopnosti merajú slobodné ženy proti vydatým a takisto slobodní muži proti ženatým. Zaujímavosťou je, že ženské zápasy vyhrávajú slobodné ženy a paradoxne ženatí muži. Nuž, zrejme ich svoje polovičky dobre trénujú. Zápasy sa konajú vždy v športovom areáli, kde je vybudovaný oddychový komplex nielen pre športové, ale i pre kultúrne vyžitie.
Nielen prácou je človek živý
Myšlienku vytvoriť v obci ochotnícke divadlo zrealizovala Ľubica Tonhajzerová v roku 2004. Chuť a elán nechýbal ani ňou osloveným nadšencom a už na Veľkú noc mala premiéru prvá divadelná hra Ženský zákon. Vystúpenie bolo veľmi úspešné a splnilo všetky očakávania. Vystúpeniu ochotníkov už patril aj májový Deň matiek v Dolnej Ždani, Prochote i v Bzenici. Ako spomína zakladateľka divadla: „Zo začiatku sme síce mali problémy s obsadením, s kulisami i s ich prevozom, ale temperament správnych ochotníkov prekonal všetky prekážky.“ Bohužiaľ, ku dnešnému dňu už ochotnícke divadlo neexistuje. Aj napriek veľkému záujmu a zaplnenému kultúrnemu domu vždy, keď divadelníci hrali. Určite by bolo dobré, keby sa našli nejakí mladí ľudia, ktorí by sa pokúsili o obnovenie už neexistujúceho divadla. Nadviazali by tak síce na krátku, ale úspešnú činnosť ich predchodcov.
Základná škola pod strechou s materskou školou
Horná Ždaňa má i svoju základnú školu, ktorú navštevujú deti z blízkych obcí – Prochot, Prestavlky, Horná Trnávka a Dolná Ždaňa. Z historických prameňov sa dozvedáme, že škola bola v obci už v druhej polovici 17. storočia. Spravovaná bola kňazom, ale len v zimných mesiacoch. Keďže bola budova vo veľmi zlom stave, obyvatelia obce postavili koncom novembra 1794 pre školu novú budovu. Hornoždanci si podľa údajov v obecnej kronike postavili školu pod patrónom lesného eráru. Vtedy ju navštevovali žiaci z obcí Horná a Dolná Ždaňa, Horná Trnávka a Bukovina. Keďže žiakov pribúdalo, lesný erár za pomoci občanov z Hornej Ždane a Hornej Trnávky v roku 1889 pristavil ešte jednu učebňu a byt pre učiteľa. Podľa zápisov, v tridsiatych rokoch tu bolo zapísaných 95 žiakov. Počas druhej svetovej vojny tu učili dvaja učitelia a zapísaných bolo 69 žiakov. Zlepšenie pomerov v škole nastalo po roku 1945, kedy prešla viacerými zmenami a úpravami. V roku 1954 sa tu otvorila osemročná stredná škola, ktorej prvým riaditeľom bol Jozef Brziak. Neskôr na jeho miesto nastúpil Viktor Musl. V školskom roku 1960/61, kedy školu navštevovalo 181 žiakov, boli prvýkrát deťom poskytnuté učebnice a učebné pomôcky zdarma. V roku 1956 bolo naplánované začať s výstavbou novej školy, ale tento zámer sa začal realizovať až o 11 rokov neskôr vyhliadnutím vhodného miesta a začatím prípravných prác. Na stavbe sa okrem stavebnej firmy brigádnicky podieľali aj samotní občania. O dva roky neskôr, v septembri, bola nová budova školy slávnostne otvorená. Jej prvým riaditeľom bol Ján Fridrich a zástupkyňou Valéria Rečlová. Na základe návrhu odboru školstva bol základnej deväťročnej škole udelený ministrom školstva čestný názov Základná deväťročná škola Slovenského národného povstania, a to za veľmi dobré výchovno-vyučovacie výsledky. V súčasnosti bola do budovy školy presťahovaná aj materská škola (na foto malé deti a predškoláci).
Zaujímavosťou v Hornej Ždani je i kultúrna technická pamiatka Vodný mlyn, ktorý je tohto času čiastočne zrekonštruovaný. V obecnom úrade je tiež zriadená izba predkov aj s dobovým krojom. Každý rok sa organizuje stavanie mája, ktorý je vysoký ako vežička na miestnom kostole. Pravidelne, každých päť rokov, sa tiež konajú oslavy výročia vzniku obce. Najbližšie budú na budúci rok. Pri posledných oslavách sa domáci poobliekali do domáceho kroja a predvádzali rôzne remeselné činnosti. Neprehliadnuteľný je tiež domček Jožky Kopčanovej, v ktorom sú zachované pôvodné ľudové prvky spolu s vybavením a nábytkom. Očaril už nielen Slovákov, ale i Nórov a Japoncov.
Autor: pripravila Lenka Ihradská
