Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Au-pairkou v Anglicku

Lýdia Haringová, dvadsaťštyriročná Žiarčanka, nezostala po maturite sedieť doma a ľutovať sa, že nemá zamestnanie, ale rázne vzala svoj život do rúk. Kvôli možnosti zamestnať sa opustila nielen svoju rodinu a priateľa, ale aj rodné Slovensko. Jej kroky vi


edli do Anglicka, kde sa zamestnala ako au-pairka najprv u moslimov, potom u texaských Američanov a do tretice u pravých Angličanov. Ako tvrdí, najlepšie sa mala v druhej rodine. „Do Anglicka ma to ťahalo už od základnej školy,“ prezrádza Lýdia, ktorá sa poctivo celé roky drvila angličtinu. „Škola mi však veľa nedala, lebo keď som prišla do Anglicka, ledva som sa vedela pozdraviť,“ dodáva s úsmevom. Začínala prostredníctvom agentúry v mestečku pri Manchestri na severe Anglicka. „Keby som si mala znovu vybrať, tak do tej rodiny nejdem,“ vracia sa k nie práve najlepším spomienkam. „Vtedy som si však myslela, že nič iné mi neostáva, na agentúru som už nemala žiadny kontakt. V rodine Angličana s moslimkou som vydržala s malými prestávkami dva roky.“ Celé mesiace tam ostávala len kvôli deťom, ktoré jej prirástli k srdcu. Spomína si na ich žalostný plač, keď sa nechceli modlievať. „Museli sa modliť denne celú hodinu. Chlapci, tí nie, boli na to ešte malí (bábätko a trojročný), ale dievčatá (päť a šesťročné) inú možnosť nemali,“ vysvetľuje. „Nepomohol im ani plač, ani tvrdenie, že sú Angličanky a nie moslimky. Otec bol z toho dosť nešťastný, lebo nechcel dcéry do niečoho nútiť. Ale keď už bolo toho plaču priveľa a nervózna matka dokonca jednu z dcér poškriabala, rozhodol, že v ten deň sa nemusia modliť.... na ďalší deň sa to zas všetko opakovalo.“ Čas na modlenie bol presne vymedzený. „Padla sedemnásta hodina, ona si uvarila ten svoj čajík, zobrala modlitebné knižočky, dcéry a zamkla sa s nimi v izbe. Dokonca pred modlením museli ísť povinne na záchod, len aby nemali dôvod rušiť modlitby. Strašné!,“ striasla sa Lýdia pri tejto spomienke. Okrem toho dvakrát do týždňa k nim chodil moslimský duchovný, ktorý sa s nimi modlieval. Mať „paniu“ moslimku však malo aj jednu výhodu. „Nemusela som variť, len občas. Väčšinou varievala ona podľa tých ich rituálov,“ spomína. „Jedli prevažne jahňacinu, ktorú nakupovala v špeciálnom moslimskom obchodíku.“
Popri celodennej opatere detí jej ostávali len tri voľné hodiny, ktoré trávila v škole, kde sa zdokonaľovala v angličtine. Ak náhodou školu nemala, odbehla si do mesta na nákupy. „Podľa zákona by som mala mať voľné dva dni v týždni, spravidla cez víkend,“ pokračuje Lýdia. „Mala som voľný len jeden, počas druhého som musela gruntovať celú domácnosť. Ona bola na to lenivá.“ Jej zamestnávatelia žili len z toho, čo im priniesol prenájom niekoľkých domov. Vysoko vyskakovať sa z toho nedalo. „Šetrila na všetkom, na čom sa len dalo. Ale napríklad na akciové nákupy som musela chodiť ja, ona sa asi hanbila,“ myslí si Lýdia. Ku koncu pobytu si spolu už takmer vôbec nerozumeli. Kým domáca pani len sedela a pozerala do televízora, au-pairka sa starala o deti i celú domácnosť. „Pritom mi platila minimum – 45 libier s tým, že môj pracovný čas mal byť len 25 hodín týždenne,“ pokračuje. „V skutočnosti som odrobila týždeň čo týždeň minimálne päťdesiat hodín, ale nehovorila som nič. Neskôr mi povedala, že majú finančné problémy, tak mi bude platiť len 35 libier. Vraj, ak som nespokojná, môžem odísť. Samozrejme, že som bola nespokojná...“ Vtedy však zasiahol otec rodiny, ktorý jej tajne dával 15 libier navrch. Jeho žena o tom dodnes nevie. „Postupom času jej všetko na mne vadilo. To, čo si obliekam, aj to, čo jem,“ spomína. „Napríklad som nemohla nosiť tričká bez rukávov, či šortky. Ona chodila večne zahalená, moje „svetské“ oblečenie sa jej nevidelo. A keď si ešte všimla, že jej muž si ma obzerá... Zrejme celé roky nevidel dievča v kraťasoch. Vrcholom bolo, keď som si kúpila šunkové sendviče. Zakázala mi ich vložiť do chladničky v kuchyni. Pre ňu bola šunka nečisté mäso. Ale, aby sa mi nepokazili, dovolila mi ich dať do takej starej chladničky v garáži...“
Keď v tej rodine definitívne po dvoch rokoch skončila, rok bola doma s tým, že možno sa niečo pritrafí, nejaká práca. „Chodila som akurát na kurz z úradu práce,“ vysvetľuje. „Pomaly mi to tu všetko začalo liezť na nervy, bolo to, akoby som prišla do iného sveta.“ A tak Lýdia znova vycestovala do Anglicka, tentokrát bližšie k Londýnu. „Počula som, že Američania sú úplne iní, že nemajú také rozmaznané deti a že aj lepšie platia,“ pokračuje. „S pomocou kamarátky som sa dostala do jednej rodiny, no necítila som sa tam dobre. Vydržala som tam asi mesiac. Za ten čas som sa zoznámila s ďalšou rodinou, kde ma aj prijali.“ Boli to texaskí Američania, na ktorých nedá dopustiť. Práca u nich sa nedala s predchádzajúcimi skúsenosťami ani len porovnať. „Starala som sa o ich tri deti, ale cítila som sa ako doma. Boli to mladí manželia, brali ma ako členku rodiny. Na nič som sa ich nemusela pýtať a deti, tie boli perfektné.“ Jej povinnosťou bola len starostlivosť o ne. Žiadne varenie, upratovanie, nákupy. Keď sa však vrátili do Ameriky, Lýdia poputovala do ďalšej rodiny na predmestí Londýna. „Rodičia boli celkom milí, ale nepáčilo sa mi u nich,“ pokračuje. „Mali dve deti, ktoré veľmi viseli na matke. Len čo ju stratili z očú, hneď plakali. Niekedy sa to skutočne nedalo ani vydržať. A keď sa k tomu pridružili aj moje zdravotné problémy, odišla som radšej domov sa preliečiť. V Anglicku nie je dobrá starostlivosť o cudzincov.“ Skôr, ako odišla, dohodla si nové miesto v ďalšej rodine so školákmi. A len čo začal nový školský rok, vrátila sa späť do Anglicka.
A čo hovorí na anglické počasie? „Je tam vlhko, mokro, stále fúka vetrisko. Slnko tam však v lete svieti častejšie ako u nás. To ale neznamená, že je tam teplejšie. Úplne zbytočne som si nabalila letné veci. Na druhej strane, zimy mi tam vyhovovali. Neexistuje, aby tam teplota klesla pod mínus dva-tri stupne. Keď som v januári volala mame, že ako je u nás, tak tu mrzlo a v Anglicku bolo desať stupňov. Prvý sneh napadol vo februári, udržal sa asi štyri dni. Všetci si to fotili, lebo sneh je u nich skôr vzácnosť.“
Čo vlastne Lýdiu do Anglicka stále ťahá? Spočiatku to bolo skúsiť niečo nové a naučiť sa dobre angličtinu. Peniaze boli druhoradé. Nakoniec, cudzinec tam zarába päť libier na hodinu, z toho sa vysoko vyskakovať nedá. „Nechodila som na žiadne diskotéky, ktoré sú veľmi drahé. Tak sa mi podarilo aj niečo usporiť. Pritom som si nakúpila kopec vecí, blízkym som priniesla darčeky.“ Najviac au-pairiek je v Anglicku z Poľska, Slovenska a Čiech. „Sú tam i dievčatá z Mexika, ktoré sú rady, že si niečo zarobia. Platia im však len 35 libier – za takú mzdu by som to určite nerobila.“ Ako odišla od moslimov, v ďalších rodinách zarábala 70 libier, pričom mala voľné dva dni v týždni. Dokonca, keď chcela na obed niečo iné ako domáci, dali jej peniaze, aby si to išla kúpiť.
„Anglicko je pre našinca veľmi drahé,“ pokračuje. „Najdrahšia je strava a ubytovanie. Ale napríklad odevy sa dajú kúpiť aj lacnejšie, ak si nepotrpíte na značku. Ja som si pár vecí kúpila aj v sekáčoch, ktoré sa však vôbec nedajú porovnať s našimi. Všetky veci boli ako nové, moderné.“ Ako ďalej vysvetľuje, v Anglicku žijú ľudia úplne inak. „Určite je to aj v tom, že nemusia vyčkávať mesiac na výplatu. Väčšinou mzdu dostávajú týždenne, výnimočne dvojtýždenne. Preto si aj viac dovolia, lebo vedia, že o pár dní, budú mať ďalšie peniaze.“
Od septembra je Lýdia znovu v Anglicku. A ako sama hovorí, je to výborná škola do života. Keby sa jej však podarilo nájsť „normálne“ zamestnanie, asi by tam ostala navždy. „Anglicko je nádherná krajina, i keď úplne iná ako naša. Niet tam toľko kopcov, je to skôr rovina. Napriek tomu sa tam oveľa lepšie žije,“ dodala na záver.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 27 855
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 25 161
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 410
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 11 368
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 890
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 618
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 582
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 438
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 412
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 357
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Očkovanie seniorov bude pre ich diagnózy problematické

V zariadení sociálnych služieb bude očkovanie seniorov pre ich diagnózy problematické. Pozitívnym príkladom môžu byť zaočkovaní zamestnanci.

Ilustračná foto

Koronavírus: Banskoštiavnická samospráva sa takto pripravuje na testovanie

Na testovacích miestach spustí aj online rezervačný systém.

Plošné testovanie na Covid-19.

Spomienku na obete vyvražďovania obcí ovplyvnil koronavírus

Obyvatelia Kľakovskej doliny si spolu s predstaviteľmi štátu každoročne pripomínajú Krvavú nedeľu. Tento rok bude pamiatka na obete vyzerať inak.

Ilustračná foto
Zechenterov dom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

V Trenčíne pribudne ďalšie záchytné parkovisko, bude bezplatné

Jeho kapacita nepresiahne 60 parkovacích miest.

Prehľad: Kde sa môžete dať otestovať

Ľudia môžu využiť aj testovacie miesta v blízkom okolí.

Už ste čítali?