ny, ktorú absolvoval u našich západných susedov v Liberci. „Áno, vážnejšie sa tomu venujem práve odvtedy. Predtým som sa potápal hlavne na jazerách v blízkom okolí, ale to bolo viac-menej zo zábavy. Svojím spôsobom ide o zábavu aj teraz, ale keďže som profesionál, beriem to s plnou zodpovednosťou.“ – povedal Igor, ktorý už siedmy rok pôsobí ako inštruktor potápania v Egypte. V tejto africkej krajine sú na potápanie mimoriadne dobré podmienky. „V Egypte potápanie priam prekvitá. Hoci samotné kurzy sú na naše pomery dosť drahé, ľudí je stále dosť. Aj keď jedným dychom musím dodať, že v minulosti to bolo ešte lepšie. Pri veľkom nápore potápačov si svoje užije aj egyptské pobrežie a hlavne koralové útesy, ktoré sú na viacerých miestach dosť zničené. Nezdá sa mi však, že by to Egypťanom nejako zvlášť vadilo.“ Veru, vidina rýchleho zárobku na úkor ochrany prírody dominuje už aj tu. Celkove športové potápanie určite nepatrí medzi najlacnejšie hobby. „Tak čo sa týka financií, potápanie je skutočne drahý špás. A ešte keď to chce robiť človek na úrovni, náklady tým priamoúmerne stúpajú. Medzi najdrahšie položky patria neoprénové obleky a samozrejme prístroje na dýchanie. Do nich sa ako náplň používajú zmesi kyslíka, dusíka a hélia v rôznom pomere. Význam to má v spojitosti z hĺbkou ponoru. Ak je ponor do hĺbky 6 m, používa sa náplň Oxygen, čo je stopercentný kyslík. Pri ponore do hĺbky 36 m je to zmes Naitrox, ktorá je obohatená oproti klasickému vzduchu o precentá kyslíka a pri hĺbke 70 m ide o zmes Trimix, kde tiež nájdeme kyslík, dusík a hélium. Pri ešte väčších hĺbkach sa využíva Helar, kde už ale dusík nefiguruje. Je to čistá zmes kyslíka a hélia.“ – dodáva Igor a zároveň reaguje na otázku, čo je jeho osobný rekord. „Bol som na vraku lode v hĺbke 208 m.“ Hoci sa povráva, že ide o neoficiálny slovenský rekord, v tejto otázke je žarnovický „kapitán Nemo“ trošku zdržanlivý. „Ťažko povedať, neviem o nejakých presných štatistikách, ale toto číslo sa určite niekomu podarilo prekonať. Mám informácie, že rekord sa môže pohybovať okolo 350 m.“ Igor sa môže pochváliť aj tým, že sa potápal v Atlantickom oceáne. Na šírom mori medzi Západnou Saharou a španielskym Tenerife zažil svoje najexotickejšie ponáranie. Okrem toho má „odpotápané“ Chorvátsko, Taliansko, Poľsko a samozrejme Slovensko, kde obľubuje najmä jaskyne, ktorých máme veru požehnane. „Mimo iného pomáham aj napr. hasičom pri vyťahovaní rôznych vecí alebo hľadaní ľudských tiel.“ To je už trochu menej príjemná stránka toho celého. Potápanie je mimoriadne fyzicky náročné, o nič menšiu záťaž však nezažíva ani ľudská psychika. Asi nie každý môže byť potápačom. „Na fyzických proporciách až tak nezáleží. Pokiaľ ido technické potápanie, čo zahŕňa najmä vraky lodí a jaskyne, je výhodou menšia a obratnejšia postava. Pri hĺbkovom je zase výhodou, keď váži človek čo najviac. Po psychickej stránke je náročné hlavne „čakanie“ pri prechode do jednotlivých tlakových pásiem.“ Kedy asi taký športový potápač končí s kariérou ? „Je to individuálne. V podstate na veku nezáleží. Poznám ženu, ktorá má 68 rokov a stále sa ponára.“ Z kalendárneho roka strávi Igor až šesť mesiacov v Egypte. Čo na to jeho najbližší ? „Už sú zvyknutí a navyše tento rok tu bola manželka so synom celý mesiac. Samozrejme, tiež sa potápali.“ – uzavrel svoje veľmi zaujímavé rozprávanie tento milovník nezvyčajných vecí.
