Článok pokračuje pod video reklamou
zatvorili dvere „vypadlo“ z našej hospodárky, že to bol Robo Kazík. Tak sme teda zobrali foťák a poď ho za ním. Najprv, keďže povedal, že ide hľadať toaletu o poschodie nižšie, sme zbehli na prízemie budovy. Všetky dvere tam však boli zatvorené. Sklamaní, že sme Roba Kazíka nezvečnili, sme sa teda vracali naspäť do redakcie. So sklonenou hlavou, kráčajúc po schodoch, sa oproti nám zjavil on, Robo Kazík. Prvé, čo sme sa ho teda opýtali bolo, či už našiel nejakú otvorenú toaletu. „Áno, už je to v poriadku,“ odpovedal nám. Potom ochotne vošiel k nám do redakcie a zapózoval pred fotoaparátom. „Kedysi som mal zo Žiaru nad Hronom veľkú lásku Milku,“ zaspomínal. „Manželstvo však z toho nebolo. Ja som bol stále na cestách a ona...,“ dodal s nostalgiou, ale aj sklamaním. „Poznám však veľa iných Žiarčanov, keďže som voľakedy hrával v Tatre. Od nich som sa dozvedel, že Milka pred piatimi rokmi umrela.“
Aj napriek tomu, že Robo Kazík oslávil svoje 58 narodeniny, vyzerá veľmi mlado a čo nás v redakcii milo prekvapilo, nebol vôbec namyslený. Za svojho života naspieval nespočetne veľa piesní, spomeňme Vráť sa mi láska, Toto sólo patrí nám, či Srdce ti napovie. A my mu prajeme ešte veľa, veľa ďalších skvelých piesní.
