rednej Európe. Poznávať svojich najlepších znamená vážiť si seba samých. V tomto duchu sa môže už naozaj netrpezlivo očakávať vydanie publikácie miestneho historika Jozefa Minku Osobnosti Žiaru nad Hronom a okolia, ktorá je t. č. v tlači.
Nesporne pozoruhodnou osobnosťou Slovenska, ktorá 45 rokov žila v našom regióne, bol prvý slovenský inšpektor, spisovateľ Karol Bielek. Narodil sa pri Žiline 15. 1. 1857. Celých 28 rokov pôsobil v Trubíne, kde napriek maďarizačným tlakom doby udržal národné povedomie (jeho význam si v Lovčici – Trubíne patrične ocenili, keď svoju školu pomenovali na ZŠ Karola Bieleka). Keďže ako kvalitného pedagóga ho po rozpade Rakúsko – Uhorska a vzniku ČSR vláda menovala ako prvého Slováka za „škôldozorcu“ pre tekovskú župu (t. j. Sv. Kríž nad Hronom, Kremnica, Levice...), presťahoval sa na roky 1919 – 1928 do Ladomera. Stále verejne bol činný aj ako dôchodca v Žarnovici, kde 25. 11. 1936 umrel a je aj pochovaný.
Ak Štefan Moyses reálne napĺňal štúrovské ideály, tak v dobe pomoysesovskej – v čase systematickej likvidácie slovenského školstva uhorskou vládou – erudovane pre vec národa bol činný K. Bielek. V tej dobe vari nebolo časopisu, kde by nebol publikoval odborné články z oblasti výchovy detí, z pedagogiky. Po prevrate bola veľmi potrebná ním šírená osveta a kurzy slovenského jazyka. Pre deti píše divadelné hry, verše, tvorí učebnice. Idey veľkých svetových pedagógov vedel aplikovať na domáce pomery. Zdôrazňuje rešpektovanie individuality dieťaťa, význam hry a mravnej výchovy. Jeho slová „Škola je v prvom rade ústavom vychovávajúcim a len v druhom rade ústavom vyučovacím. Jednostranné rozvíjanie rozumu robí človeka studeným, bezcitným,“ alebo „Láska k deťom je tou najväčšou mocou výchovy. Kde žiaci učiteľa milujú, tam niet žiadnych ťažkostí,“ hovoria výrečne aj pre nás. Jeho schopnosti, názory a vzopätie k obdivuhodnej práci mu pokojne môžu prisúdiť titul najlepšieho slovenského pedagóga svojej doby. Nezanedbateľné sú spomienky pamätníkov na jeho veselú, spoločenskú povahu i hudobné nadanie. Veľmi si vážil učiteľov, ktorým kládol na srdce tri zásady: lásku k deťom, spravodlivosť a dôslednosť pri výchove.
Inšpektorské pôsobenie, kedy zakladal a riadil národné školstvo v našom kraji, patrí k najvýznamnejšiemu obdobiu jeho života. A vtedy pôsobil priamo v našom meste – sídlo jeho úradu bolo v budove vedľa kaštieľa. Stálo by za tiež chvályhodný čin umiestniť na nej pamätnú tabuľu (veľa ich v meste niet). Ak to už nemožno realizovať ku 25. 11. kedy je presne 70 rokov od jeho úmrtia, tak o necelých 14 mesiacov sa ako príležitosť ponúka dátum 15. 1. 2007, čiže 150. výročie jeho narodenia. Potrebujeme si ho pripomínať! Naša priveľmi racionálna doba, ktorej svedomie je zaťažené bezohľadnosťou voči slabým a deťom, ako memento potrebuje jeho varovanie: „Čo zmôže veľa vedomia bez svedomia?“
Autor: Mária Zaťková, kronikárka
