e, ktorý má rozlohu viac ako štyritisíc hektárov. Je bohatý na muflóniu, diviačiu a vysokú zver, ale aj na medvede. Revír je vlastníctvom Lesov SR a spadá pod odštepný závod v Žarnovici. Hoci obyvatelia Kozelníka a blízkeho Močiara hovoria o tunajších horách ako o Ruskovom revíre, ten nie je priamo v jeho vlastníctve. Ako nám povedal hovorca Lesov SR Peter Gogola, stále ide o režijný revír Lesov SR. Tie v ňom na deväť rokov odpredali lov zveri za paušálny poplatok 260 tisíc korún ročne poľovníckej spoločnosti Radosa. „Či v nej je zastúpený Pavol Rusko vám neviem potvrdiť, ani vyvrátiť. Poľovnícke spoločnosti eviduje ministerstvo vnútra,“ dodal Gogola.
Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra nás informovala, že občianske združenie Radosa sídli v Hronskom Beňadiku. Štatutárov však združenie neuvádza, keďže im to neprikazuje zákon.
Radosa má zmluvu na lov v revíre podpísanú s Lesmi až do konca roka 2012. Podľa Gogolu to však neznamená pre spoločnosť neobmedzený lov zveri v revíre. Jej členovia sa musia riadiť plánom chovu a lovu zveri.
Poľovníci z okolia si o poľovníckych kvalitách Pavla Ruska myslia svoje. „O zver sa stará, aj prikrmovanie je v poriadku. Ale ako môže jeden poľovník čistiť nabitú zbraň? To hovorí za všetko. Či je niekto poľovník, alebo nie, o tom nerozhoduje zbraň za 150 tisíc,“ povedal nám poľovník z blízkej obce.
Keď je Rusko na niekoľkodňovej poľovačke, býva v gazdovskej usadlosti Behanovo blízko Močiara. Podľa domácich kedysi bývali na Behanove najbohatší gazdovia z dediny. Usadlosť tvoria štyri domy, hospodárske budovy a senníky. Jeden z domov je kompletne opravený. Na behanovských poľovačkách sa už podľa ľudí z dediny vystriedalo viacero známych tvári z politiky, ale aj z nemenovanej súkromnej televízie. Samotná usadlosť je pred zvedavcami veľmi dobre chránená. Vidieť ju iba zo vzdialených vrchov, do bezprostrednej blízkosti sa nedostanete. Strážia ju psy a chráni listnatý les a mohutná železná brána s upozorneniami, že vstupujete na súkromný majetok. „Stará sa mu o to celé jeden pán, ktorý tam aj býva,“ povedal nám obyvateľ Močiara. Do dediny Rusko so svojimi známymi nechodí takmer vôbec. Zvyčajne prichádzajú až večernou hodinou a hneď sa presúvajú do Behanoviec.
S bohatými poľovníkmi prišli ploty
Pavol Rusko nie je jediný, komu sa poľovačky na strednom Slovensku zapáčili. Takmer v bezprostrednej blízkosti kozelníckeho revíru je známy ihráčsky revír Jozefa Pribilinca, o niečo ďalej – na rozhraní bystrického a nitrianskeho kraja zas veľký revír rodiny Jozefa Majského. Ľudia z obcí, ktoré s týmito revírmi susedia, z toho často veľkú radosť nemajú.
„Odkedy patrí revír okolo Ihráča Pribilincovi, chodíme do lesov menej. Človek nikdy nevie, či mu okolo uší nepreletí nejaká zatúlaná guľka,“ povedala obyvateľka Ihráča. Podľa nej ľudia z obce ani presne nevedia, kadiaľ revír vedie a kde nie je pohyb celkom bezpečný.
Ešte ťažšie srdce mali pred časom ľudia z Veľkej Lehoty pri Novej Bani na rodinu Majských. Do lesov, kde vždy bežne chodili, už nemohli. Pobúrilo ich hlavne to, keď v obecnom rozhlase pred niekoľkými rokmi vyhlásili, že lesy sú súkromné a nesmie sa do nich chodiť ako kedysi. Približne 200 - hektárovú plochu lesov dali Majskí ohradiť niekoľko kilometrov dlhým, vysokým plotom. Zahradili tak viaceré lesné cesty. V strede rozsiahlej obory si vybudovala rodina honosné poľovníctve sídlo, ktoré je možné vidieť iba z lietadla.
Stavanie plotov okolo revírov, prípadne ich častí, považuje za veľký problém aj Juraj Lukáč z lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
„Je to problém, ktorý tu donedávna nebol. Dnes takéto ploty vyrástli na viacerých miestach Slovenska, napríklad aj na východnom Slovensku neďaleko Hertníka. Zveri takýto plot zabraňuje prirodzene migrovať,“ dodal Lukáč.
