Kremničan na Novom Zélande

pretekárov obsadil skvelé 21. miesto. Pre menej znalých uvádzame, že beh do vrchu je jednou z najmladších atletických disciplín. Predtým mal tento šport samostatnú federáciu, dnes ho už ale drží pod svojimi krídlami IAAF (Medzinárodná atletická federácia). To len potvrdzuje fakt, že v súčasnosti majú vrcholné podujatia tohto športu punc najvyššej kvality, pričom práve tohtoročný svetový šampionát bude v histórii tohto športu zapísaný ako prvý oficiálny. Dovtedy sa síce konali Majstrovstvá Sveta ako aj Majstrovstvá Európy, ale všetko to bolo len neoficiálne. Martin začínal s behom do vrchu ako 15 – ročný. „Prvým impulzom bola pre mňa zlatá medaila Martina Bajčičáka, ktorý ju získal na Majstrovstvách Sveta v roku 1994. Mal som a aj mám ohromnú túžbu ho napodobniť. Takisto, keďže už od svojich siedmich rokov som sa venoval behu na lyžiach, zdala sa mi to vhodná alternatíva letného tréningu, pretože lyžovanie vyžaduje veľmi silné nohy a čo už môže lepší tréning na nohy ako beh do vrchu.“ – uzavrel Martin. Je športovcom, ktorý to má v hlave absolútne zrovnané. Dobre vie, že úspechy sa dajú dosiahnuť len po tvrdom tréningu a vhodnej regenerácii. Netrvalo dlho a dostavili sa prvé úspechy. Najväčším úspechom je v doterajšej Martinovej kariére určite bronz z Majstrovstiev sveta juniorov konaných v Čechách v roku 1997. O rok neskôr ale s behom do vrchu načas skončil. Začal sa naplno venovať bežeckému lyžovania. Ako vraví: „Stále sa cítim byť viac lyžiar ako atlét.“ Tvrdí to napriek tomu, že v roku 2001 zažil s bežeckým lyžovaním jednu veľmi nepríjemnú skúsenosť. „Reprezentačný tréner vtedy vyhlásil, že mužstvo je absolútne neperspektívne. Dosť sa ma to dotklo a už bolo jasné, že v tom nebudem pokračovať. Prešiel som k biatlonistom, ktorým som robil servismena. O rok neskôr som začal pracovať so slovenskými paralympionikmi.“ V pozícii servismena a navádzača pre nevidiacich lyžiarov sa dokonca zúčastnil aj Zimných Olympijských Hier 2002 v Salt Lake City. „Bol to pre mňa veľmi silný zážitok.“ – povedal Martin a hneď pokračuje: „K behu do vrchu som sa znovu vrátil až v tomto roku. Bál som sa síce dlhej pauzy, ale tohtoročné Majstrovstvá sveta ukázali, že môžem mať vysoké ambície. Veď po len trojmesačnej príprave som dosiahol v silnej konkurencii 21. miesto. A veru mohlo to byť aj lepšie. Musím povedať, že som sa trošku pomalšie vyrovnával s časovým posunom a hlavne s teplotnými rozdielmi. Viac by mi vyhovovalo, keby bolo chladnejšie.“ – dodáva pretekár ŠKP Banská Bystrica. Celkove, súťažná trať bola podľa Martinových slov veľmi atypická. Prvé prekvapenie bolo, že sa nebežalo v horskom prostredí, ale priamo v meste. A takisto nie každému mohla vyhovovať špecifická členitosť trate. „Samotné preteky boli strašne náročné. Viac to asi sedelo domácim pretekárom, ktorí lepšie poznali trať. Veď aj víťazom sa stal domáci pretekár Wyatt, ktorý už absolvoval aj olympiádu.“ Samozrejme, nie však v behu vrchu, ale v maratóne (20. miesto). Beh do vrchu zatiaľ nie je olympijský šport. Martin sa venuje aj trénerstvu, pritom byť trénerom aj pretekárom súčasne nie je príliš častý jav. Pripravuje mladého Andreja Slašťana, ktorý je v tomto športe prísľubom do budúcnosti, a to nielen Kremnice. A čo Martinove ambície do budúcnosti ? „O rok je v Čechách Európsky šampionát, na ktorom mám medailové ambície. Konkurencia sa síce z roka na rok rozširuje, ale verím, že pri dobrom tréningu a životospráve sa mi daný cieľ podarí dosiahnuť."