žbu Ivan Baláži. Firma prevádzkuje viaceré záchranné služby najmä v bratislavskej župe.
Mestské zastupiteľstvo je nespokojné, žiada sprístupniť materiály o výberovom konaní. Uvažuje aj o tom, že novému prevádzkovateľovi záchranky neprenajme priestory vo svojej nemocnici a tým mu prácu sťaží. Prednostka mestského úradu Nadežda Babjaková hovorí, že pochybnosti vznikli práve najmä okolo budúceho sídla záchrannej služby. „Súčasťou výberového konania mal byť podľa nás aj list vlastníctva k nehnuteľnosti, kde má záchranka sídliť.“
Mesto sa chce dozvedieť, prečo vo výbere neuspelo. Jeho predstavitelia sú presvedčení, že pre záchranku majú najlepšie priestorové i personálne možnosti. Za dôvod neúspechu považujú to, že prevádzka záchraniek je zisková.
Ministerstvo pochybnosti odmieta. Podľa Evy Slovákovej z jeho komunikačného odboru môžu účastníci výberového konania nahliadnuť do spisu, čo ministerstvo rešpektuje. „Platí tu paragraf zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Informácie získané od tretích osôb sa však nemôžu zverejňovať bez ich súhlasu, keďže ide o ochranu osobných údajov. V tomto prípade nejde o verejné dokumenty,“ tvrdí.
Banskoštiavnická nemocnica je od októbra, keď sa z mestskej zmenila na regionálnu, slovenskou raritou. Pod jednou strechou sídlia dve organizácie s dvoma riaditeľmi. Vlastného riaditeľa má nová nezisková organizácia Regio- nálna nemocnica, záchranku, až kým nepríde nový prevádzkovateľ, riadi pôvodná mestská nemocnica. Zriaďovateľom regionálnej i mestskej nemocnice je mesto Banská Štiavnica.
Malé nemocnice žiadajú revíziu výberového konania
Riaditelia štrnástich malých nemocníc a zástupcovia samospráv sa v stredu zišli pri jazere Počúvadlo. Dôvodom stretnutia bol nesúhlas s výberovým konaním, ktoré vypísalo ministerstvo zdravotníctva na prevádzkovateľov záchrannej služby. „Budeme žiadať revíziu výberového konania. Výber je netransparentný a máme informácie, že niektoré víťazné firmy uviedli vo výberovom konaní nepravdivé údaje, “ povedal nám primátor Banskej Štiavnice Marián Lichner. Spoločné vyhlásenie chcú poslať ministrovi zdravotníctva, premiérovi a členom parlamentného výboru pre zdravotníctvo.
Ministerstvo má na problém záchraniek odlišný pohľad. Podľa Evy Slovákovej z komunikačného odboru ministerstva bolo práve výberové konanie najtransparentnejším spôsobom pri stanovení nových prevádzkovateľov záchraniek. „Výberové konanie malo stanovené jasné pravidlá a jeho cieľom bolo vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých zúčastnených,“ dodala.
Samosprávy sú presvedčené, že mali najlepšie personálne a priestorové možnosti pre činnosť záchraniek, no napriek tomu neuspeli. Niektoré chcú obmedziť nových prevádzkovateľov napríklad tým, že im nedajú do prenájmu priestory v nemocniciach na výkon záchrannej služby. Niektorí riaditelia sa obávajú i toho, že previazanosť záchraniek a nemocníc sa môže narušiť a prevádzkovateľ môže voziť pacientov do iných nemocníc. Samosprávy a malé nemocnice vystupovali proti výberovému konaniu už v čase, keď ministerstvo stanovilo pre výber podmienky. Žiadali, aby mohli záchranky prevádzkovať bez výberového konania. Práve záchranky sú jednou z mála ziskových činností v zdravotníctve. Malé nemocnice od nich čakali aj zmiernenie nepriaznivých ekonomických ukazovateľov, s ktorými sa väčšina z nich musí vyrovnať.
Okrem záchraniek zápasia malé nemocnice aj s ďalšími problémami - nedoriešeným oddlžením, neustálym vznikom nových dlhov, či diskrimináciou zo strany zdravotných poisťovní. Vážnym problémom je aj odliv kvalifikovaných odborníkov do väčších nemocníc.
