Článok pokračuje pod video reklamou
podstate najúspešnejšiu kvalifikáciu (doposiaľ 6 kvalifikácií o MS a ME). Do Nemecka však reprezentačný výber Slovenska nepocestuje, ale objektívne treba priznať, že tentoraz sme na Španielov nemali. Na druhej strane do Nemecka pocestujú po úspešnej baráži naši susedia Česi a tu už je možnosť určitého porovnávania. Aký je futbal za dvanásť rokov v Českej republike a aký na Slovensku . Štartovú čiaru sme určite nemali rovnakú, i keď na poslednom veľkom úspechu Československa ( I. miesto na ME 1976 v Juhoslávii) sa podieľalo nie menej ako desať slovenských futbalistov a posledným federálnym majstrom bol Slovan Bratislava. Rozhodujúca však bola ekonomická situácia po rozdelení sa oboch štátov v roku 1993. A v tomto smere boli na tom určite lepšie naši západní susedia. Je starou pravdou, že šport je akýmsi zrkadlom určitej životnej úrovne toho- ktorého štátu a jeho prosperity, i keď samozrejme bývajú aj výnimky. Slovenský futbal za tým českým v súčasnosti poriadne zaostáva. Pozrime sa na dosť rozhodujúcu okolnosť – infraštruktúru. Vybudované nové futbalové stánky v Čechách ponúkajú fanúšikom maximálne pohodlie a hracie plochy s vyhrievaným trávnikom dávajú možnosť hrať zápasy aj v neskorú jeseň na kvalitných ihriskách. Večerné osvetlenie je už samozrejmosťou. Tréningových plôch s umelou trávou je v Čechách neúrekom. Na Slovensku sa za posledné roky nevybudoval žiadny nový futbalový štadión ! A aj tie čo boli, začali postupne chátrať ako napr. Všešportový areál v Košiciach a dokonca na jednom z najstarších ihrísk v Bratislave, na ihrisku Vinohradov (bývalý VAS), je vybudovaný hypermarket. Je však potešiteľné, že niektoré štadióny na Slovensku opekneli ako napr. v Žiline, v Púchove, v Ružomberku, Trenčíne, v Petržalke a inde. Ale je to málo. Zanikol futbal mužov v Leviciach, kde je pekný štadión. Košice a aj Prešov, bývalé bašty slovenského futbalu sa len snažia o návrat do bývalých pozícií. V Považskej Bystrici sa už dávnejšie doslova trápia. Na druhej strane je zaujímavé, že do popredia sa dostali mužstvá z malých dedín ako Ličartovce, Báč, Veľký Lapáš, Močenok, Kysucký Lieskovec, Dubová, Kremnička a pod. Ich účinkovanie v špičke, myslíme tým aj II. ligu, je však len krátkodobé, bez dlhodobejšej koncepcie, závislé od momentálneho dostatku finančných prostriedkov a štedrého sponzora. A tu sme pri koreni veci. Koncepcia a dlhodobejšia futbalová budúcnosť ako taká. K tomu je však potrebné mať kvalitnú mládežnícku základňu. Bez nej momentálne ťažko pomýšľať na perspektívnejšom budovaní kvalitného futbalového tímu. Bývalé bašty mládežníckeho futbalu na Slovensku sa však postupne vytrácajú ako napr. Bardejov, Inter Bratislava, Prešov, Lokomotíva Košice a vidieť to potom na stagnácii družstva dospelých. Futbalová sila je však v Bratislave. Ukazuje nám to úspech Artmedie v Lige majstrov, ale v podstate aj to je len zrkadlo vyššej životnej úrovne v hlavnom meste Slovenska oproti iným regiónom. Slovenský futbal je v poslednom hodnotení svetovej futbalovej federácie FIFA na 45. mieste a český na druhom, hneď za vedúcou Brazíliou. To hovorí za všetko. A ako je na tom pri pohľade z tohto celkového hodnotenia žiarsky futbal ? Možno povedať, že v samostatnej ére slovenského futbalu neustrnul – ba možno aj postúpil o krôčik ďalej. Na mieste je však aj otázka, či to nemohlo byť ešte lepšie ? Ťažko jednoznačne odpovedať, ale posledné desaťročie žiarskeho futbalu je poznačené najmä niekoľkými úspechmi. Spomeňme trojnásobné prvenstvo v III. lige, dva druholigové ročníky a semifinále Slovenského pohára družstva mužov. Družstvo žien sa stalo dva razy Majstrom Slovenska, žiacke družstvo bolo v I. lige druhé a dorastenecký celok v II. lige tretí. Viacerí hráči zo žiarskej základne skúsili aj prvoligovú súťaž (R. Urgela, A. Nemec, L. Tesák, O. Číž). Dosť sa urobilo aj pri vylepšovaní prostredia a kvality na futbalovom štadióne. Stále však je akútny nedostatok tréningových plôch. Veríme, že rozrobená umelá tráva bude tohoto roku dokončená. Veľmi pomohlo otvorenie minifutbalového ihriska s umelou trávou na ZŠ na ul. Janského. Široká mládežnícka futbalová základňa v Žiari dáva predpoklady, že o budúcnosť žiarskeho futbalu by nemali byť obavy. V krátkosti sa ešte pozrime aj na regionálny futbal okresov Žiaru, Žarnovice a Banskej Štiavnice. Nazdávame sa, že z hľadiska vybudovanej infraštruktúry nezaostávame za inými regiónmi. Je dostatok pomerne dobrých ihrísk, škvárové, alebo bez trávy už neexistujú. Horšie je to z vybavenosťou, kde rozhodne je čo vylepšovať. Samozrejme, že to závisí od množstva finančných prostriedkov. A tých v našich mestách a obciach nie je nikdy dosť. Niekedy sú aj dôležitejšie záležitosti ako šport. Ale aj tak sa môžeme pochváliť takým trávnikom ako je v Lovči, peknými ihriskami v Lovčici, v Lutile, v Slaskej. Veľa sa urobilo i na ihrisku v Novej Bani. Športový areál v Žarnovici tiež opeknel. V Banskej Štiavnici má ihrisko tiež svoju kvalitu. A mohli by sme menovať i ďaľších ako napr. štadión v Hliníku, renovované ihrisko v Dolnej Ždani a na Brehoch i v Štiavnických Baniach. Žiadalo by sa však k týmto športovým objektom priniesť aj primeranú kvalitu. Futbalu sú veľa dlžní v Banskej Štiavnici a v Kremnici, kde tento šport v minulosti písal históriu aj celoslovenského futbalu . Pre ďalší rozvoj futbalu, ale celkove aj športu na Slovensku, chýba zákon o športe. Jeho príprava z dielne ministerstva školstva je zdĺhavá a zdá sa, že je už bez šancí na schválenie v tomto volebnom období. Chýbajúca legislatíva je na škodu najmä mládeže, ktorá potrebuje primerané podmienky na aktívne športovanie, ako jednej z ciest boja proti drogám, kriminalite, alkoholizmu a iným nezdravým prejavom súčasného života mladých ľudí.
