j v našom hlase. Danko je 9-ročný chlapec, žiak tretej triedy. Nie je však ako iní chlapci, je postihnutý detskou mozgovou obrnou. „Zistili sme to, keď mal päť mesiacov,“ opisuje udalosti Martina Magdolenová. „Všimli sme si, že niečo nie je v poriadku, keď prisilno zvieral pästičky, bol napätý. Lekári určili diagnózu – detská mozgová obrna,“ pokračuje Martina a láskavo pohladká Danka po vlasoch. „Keď bol ešte malý, nevedel sedieť, aj kŕmiť sme ho museli poležiačky. Cvičili sme s ním Vojtovou metódou. Boli sme s ním v Olomouci, chodí cvičiť do Kremnice. Neskôr, keď sa nám narodil mladší syn Martin a Danko ho videl, ako lozí po štyroch, začal ho napodobňovať. Potom začal chodiť do prvej triedy, naučil sa trochu rozprávať,“ spomína. Chlapec teraz chodí za pomoci svojej mamy, ktorá je mu „po ruke“ dvadsaťštyri hodín denne, absolvuje s ním aj vyučovanie. „Keď bol prvák, boli sme v škole dve hodiny, v druhej triede sme už strávili tri hodiny a v tretej sú to, ako ináč, už štyri hodiny. Medzi deťmi sa synovi páči, má v triede veľmi dobrého kamaráta Maťka, s ktorým sedí od prvej triedy. Zo spolužiačok si rozumie s Eliškou a Evičkou. Jeho najobľúbenejším predmetom je čítanie. Dobrý je aj v matematike,“ hovorí hrdá mama, ktorá nezabudne spomenúť aj triednu učiteľku Lenku Považanovú.
Deň u Magdolenovcov začína rannou prípravou do školy. „Oboch synov vypravím, som s Danom na vyučovaní, potom si robíme úlohy. Danko si sám poupratuje hračky, uloží ich do poličiek, keď je treba, utrie aj prach, či uloží topánky. Musí, samozrejme, aj cvičiť. Potom, keď má čas, pracuje na počítači a „surfuje“ po internete. Má i dotykovú klávesnicu. Dankovou veľkou záľubou je hudobná skupina O-Zone. Často si púšťa hudbu a tancuje pri nej. Zo slovenskej scény si vypočuje Gladiátor, Desmod, či Elán.“ Ďalšou a asi najväčšou jeho záľubou je hokej. Danko je veľký fanúšik Trenčína, a teda Gáboríka, Demitru a brankára Hálu. Chodí pravidelne aj na hokejové zápasy do Zvolena, či do Trenčína. Tam mu hokejisti dokonca povedali, že im nosí šťastie. Jednému športu sa však venuje aj aktívne. Volá sa boča a je to obdoba petangu. Hádže sa šesť lôpt, čo najbližšie k malej loptičke. Dankovmu športovému klubu je dokonca krstný otec Michal Handzuš. Danko v tejto hre dosiahol aj niekoľko úspechov, získal niekoľko druhých, tretích, ale aj prvé miesto. V celkovom reatingu je na štvrtom mieste. Už sme písali, že Danko nie je ako iní chlapci v jeho veku. Líši sa nielen chorobou, ale aj iným nevšedným koníčkom - píše básničky. „Momentálne píše o láske. Je to asi preto, že sa v lete v tábore zoznámil a aj „zosobášil“ so Žiarčankou Jankou. Vymenili si dokonca aj prstienky,“ rozpráva mama „ženícha“. Keď sa ho však spýtame, či sa ožení naozaj, len pokrúti hlavou. Vraj bude mať vlastnú kapelu a na manželku nebude mať čas. „Ešte pred časom chcel byť hokejovým brankárom, to ho už však prešlo,“ vymenúva mama a spomína aj na stretnutie s Robom Miklom, ktorému Danko počas súťaže fandil. Stretli sa aj s iným finalistom – Petrom Kotuľom.
A čo by si chcel nájsť pod vianočným stromčekom? „Počítačovú hru Garfielda a klipy skupiny O-Zone, “ pohotovo za neho odpovedá mama. Tak dúfajme, že Ježiško nezabudne!
