Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
VIANOČNÉ ZVYKY V DOMÁCNOSTIACH SA V MNOHÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH ZVÄČŠA PRELÍNAJÚ, ALE MAJÚ AJ SVOJE ODLIŠNOSTI.

Vianoce v niektorých krajinách Európskej únie

Bulharsko V tejto krajine sa vianočné sviatky slávia až do 6. januára a tak si tu môžu milovníci Vianoc rozdávať darčeky aj dvakrát. V žiadnej bulharskej domácnosti však nechýba vianočný stromček. Darčeky pod stromček dáva dedo Koleda.

Bulharsko
V tejto krajine sa vianočné sviatky slávia až do 6. januára a tak si tu môžu milovníci Vianoc rozdávať darčeky aj dvakrát. V žiadnej bulharskej domácnosti však nechýba vianočný stromček. Darčeky pod stromček dáva dedo Koleda. Tradičným vianočným jedlom je v Bulharsku bravčové mäso, šošovica, fazuľa, ryža a kapusta. Zo sladkého kysnutého cesta pečú koláče vo forme krúžkov. Na vidieku hlava zvyčajne hlava rodiny rozloží pred štedrovečernou večerou po zemi slamu, pripomínajúcu chudobu chlieva, v ktorom prišiel na svet vyvolený Syn Boží, malý Ježiško. Domáca pani rozprestrie na slamenú podstielku vyšívanú prikrývku a na takto pripravený „stôl“ rozloží misy s jedlom. Najstarší člen rodiny pokrmy požehná a vianočná hostina sa môže začať...

Skryť Vypnúť reklamu

Česká republika
V susednej Českej republike sú rovnako ako u nás Vianoce sviatkami rodiny, keď sa pod jednou strechou stretnú všetci, ktorí do nej patria. Darčeky, ktoré sú zvyčajne praktické, prináša pod stromček Ježiško. Kedysi, pred dvoma storočiami, české gazdinky napiekli už s predstihom chlieb a uložili ho do ošatiek. V bohatších domácnostiach k chlebu pridali starostlivo upletené a žĺtkom pomastené vianočky z bielej múky, hrozienok a mandlí. Na Štedrý deň od rána praskal zvyčajne v peci a kachliach oheň, pripravovala sa štedrovečerná večera. Varil sa hrach, šošovica, niekoľko druhov polievok, medzi ktorými nesmela chýbať povestná česká bramboračka a rybacia polievka. Piekol sa „kuba“ z krúpov a cesnaku, staval sa a zdobil stromček a betlehemy. Ľudia sa od rána pôstili, aby večer uvideli „zlaté prasiatko“.
S prichádzajúcim súmrakom deti vybiehali von, pozorovali nebo a čakali, kedy sa objaví prvá hviezda. S prvou hviezdou si rodina sadala k slávnostnému stolu prestrenému bielym obrusom. Večeru otvárala spoločná modlitba, spomienky na uplynulý rok a poďakovanie Bohu za všetko dobré, čo priniesol, čo vzal.
Na stôl najprv gazdiná postavila misu s hrachom. Klík hrachu má podobu kalichu a podľa tradície spájal všetkých stolovníkov v dobrom i zlom. Potom pani domu odobrala po lyžici každému z domácich zvierat. Iba potom si podľa vážnosti a veku naberali z kaše ostatní. Po hrachu sa podávali polievky. Šošovicová, aby boli peniaze, kuba, mäsitý pokrm alebo ryba pre radosť. Kosti sa dávali na jeden tanier a po večeri ich hospodár odniesol v ľanovom obrúsku pod jabloň. Napokon sa na stole objavila vianočka a cukrovinky. Pila sa biela káva a čaj, nechýbalo ani trochu piva, vína alebo hlt pálenky na pretrávenie. Keď zazvonil zvonček, priniesol hospodár do miestnosti stromček ovešaný jabĺčkami, sušeným ovocím, cukrovinkami a kockami cukru zabalenými do farebných papierikov, orechy a reťaze. Na stromčeku sa zapálili sviečky a všetci spievali koledy. Tie sa pri stromčeku spievali každý večer, kým sa stromček neodstrojil a Vianoce neskončili. Niekde v Čechách však stromček nezdobili, lebo to považovali za nemecký zvyk. Zdobili jasle. Na sviatok Narodenia Pána do nich kládli figúrku novorodeniatka a pridávali postavičky anjela, pastiera a darovníkov. Postavičky Troch kráľov a ich sprievodu sa stali súčasťou betlehemského výjavu až 6. januára.
Na Štedrý večer sa po večeri veštilo. Na stôl sa postavilo umývadlo a púšťali sa v ňom lodičky zo škrupín vlašských orechov. Lialo sa olovo. Cez rameno sa smerom k dverám hádzala topánka. Na vidieku dievčatá triasli bazou. Vydala sa tam, odkiaľ sa ozval štekot psa. Vyvrcholením štedrovečerných osláv bola polnočná omša. Vonku bola zima, sneh a tma.

Skryť Vypnúť reklamu

Dánsko
Na začiatku adventu sa na dverách domov a domácností objavujú prví poslovia blížiacich sa Vianoc – adventné vence. Do Dánska prenikli v 19. storočí z protestantských oblastí Nemecka a zdomácneli tu. Štyri horiace sviece adventného venca vykladajú Dani ako symbol štyroch období ľudského života – detstva, mladosti, dospelosti a staroby.
Vianoce sú ale v Dánsku spájané predovšetkým s darčekmi. V krajine Hansa Christiana Andersena sa na vianočných darčekoch nikdy nesporilo. Pripravujú sa s niekoľkomesačným predstihom a Dáni robia s ich nákupom veľké tajnosti. Podľa starej dánskej obyčaje totiž musí byť každý darček veľkým prekvapením pre obdarovaného. Ľudia v Dánsku totiž veria, že čím väčšie prekvapenie, tým aj šťastnejšia budúcnosť ich čaká. Cukrovinky a drobné darčeky sa vešajú na stromček, ktorý nesmie chýbať v žiadnej domácnosti. Tým je v Dánsku jedlička alebo smrečok. V ekologicky zmýšľajúcich rodinách ich vystriedali umelé stromčeky, inde stromčeky v kvetináčoch, aby ich po tom, ako ich odzdobia, mohli vysadiť späť do prírody.
V niektorých oblastiach Dánska sa dodržuje zvyk vítania „vianočného posla“. Ten zaklepe na dvere a každému dá špeciálny darček: kyticu slamienok, snop slamy, obrovskú škatuľu alebo poštový balíček zabalený aspoň v dvadsiatich obaloch vianočného papieru. Obdarovaný sa neraz riadne zapotí, kým darček objaví. Výber darčeka sa riadi zvykmi a vlastnosťami obdarovaného. Darček musí byť vtipný a poukazovať na niektorú cnosť, alebo charakterovú necnosť. Ukecaní dostávajú napríklad zámok bez kľúča, parádnice gýčovo oblečenú bábiku, tlstí ľudia špajdle do jaterníc. Tí, čo si radi vypijú, dostanú napríklad fľašu vody, moralisti erotický časopis alebo kúsok uhlia. Kto dá najavo neľúbosť, je terčom posmeškov a vtipov.
Na štedrovečernú večeru sa podáva hus, kačica, bravčové pečené s červenou kapustou, teplá šunka, korenená treska s reďkovkami a horúca ryža poliata studeným mliekom. K tomu pivný a pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou. Komu sa pošťastí ju nájsť, dostane špeciálny darček – Julemand.
Vianočnou špecialitou Dánska sú tzv. vianočné taniere. Pred viac ako 100 rokmi ich vyrobila v Dánsku po prvýkrát porcelánka Bing & Grondahl. Potom sa začali vyvážať do Holandska, Nemecka a Anglicka a dnes sú na celom svete predmetom zberateľských vášní.

Skryť Vypnúť reklamu

Fínsko
V tejto krajine mocných čarodejníc a nekonečných ság roznáša na Vianoce darčeky veľký Ukko. Dlhé biele fúzy mu siahajú až po pás a na hlave mu tróni polmetrová červená čiapka s roľničkou. Nosí červený kabátik. Veselí mužíci, ktorí ho sprevádzajú, chodia v pláštenkách lemovaných bielou kožušinou. Deti, ktoré sú zlé, odnášajú piadimužíci do ľadového kráľovstva.
Vo Fínsku sú Vianoce veľkou slávnosťou vianočného stromčeka. Ihličnan nechýba v žiadnom obydlí, v obchode, ani na námestí. Máva značné rozmery a nie je žiadnou výnimkou, keď je až po strop. Okolo stromčekov sa sústreďuje prakticky všetko vianočné dianie. Deti a dospelí sa pod jeho vetvami hrajú, tancujú a spoločne radujú z darčekov. Stromček je celý biely, aby čo najviac pripomínal svojich zasnežených druhov v prírode. Fíni sú presvedčení, že ich krajina je pravlasťou Santa Klausa, ktorý od nich vyráža roznášať darčeky po celom svete. Celý rok žije za polárnym kruhom v neveľkej dedinke Rovaniemi.

Francúzsko
Vo Francúzsku je dobrým vianočným duchom Pére Noel (Otec Vianoc). Chodí vždy v bielom, darčeky dáva do topánok a čižiem alebo ich necháva za kachľami či pri kozube. V niektorých oblastiach Francúzska sa darčeky priväzujú k stromčeku dlhými papierovými stuhami a deti veria, že im ich daroval dobrý stromček.
Aj vo Francúzsku sú Vianoce predovšetkým rodinným sviatkom. Na Štedrý deň navštevujú Francúzi svojich rodičov, príbuzných a známych, pijú víno a calvados (jablčnú pálenku) a rozdávajú si navzájom darčeky. V menších mestách sú obľúbené „živé“ jasličky, v ktorých si zahrajú mladí i starí „vianočné hry“, ktoré organizuje poväčšine farnosť. Vianočná nádielka darčekov sa koná na Štedrý deň večer. Večera v tento deň je výnimočne slávnostná a gurmánska. Predjedlami sú ustrice a biele klobásy, v mestách slimáky a rybia polievka. Na štedrovečernom stole sa tradične objavuje pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež pečená hus na divoko. Francúzi milujú škeble upravené na rôzne spôsoby, kaviár, údený losos, obaľované žabie stehienka. Nesmie chýbať ani niekoľko druhov syrov. Zo sladkých dezertov sa servíruje trufle z čokolády a datlí, koláč so smotanou, čokoládové salámy a roláda v podobe vianočného polena ozdobená zelenými lístkami a červenými plodmi cezmíny. Príjemným spestrením sú konfety a bonbóny v pestrofarebných papieroch, ktoré obsahujú lístočky s prianím všetkého najlepšieho alebo krátkou predpoveďou budúcnosti. Keď sa hostina pretiahne, rozdávajú sa darčeky až na druhý deň ráno.
Posledným vianočným sviatkom je vo Francúzsku deň Troch kráľov. Deti ho milujú, pretože maminky pečú na rozlúčku s Vianocami La Galette du Roi, veľkú tortu ozdobenú korunou vystrihnutou zo zlatého papieru. Do torty sa zapeká malá figúrka čierneho kráľa. Ten, kto ho nájde, je menovaný čestným kráľom osláv. K torte sa podáva sladké šampanské a malý pohárik dostanú i šťastne sa usmievajúce deti.
Chorvátsko
Väčšina Chorvátov sa vždy hlásila k rímsko-katolíckemu vyznaniu, preto Vianoce boli a sú po Veľkej noci najdôležitejším sviatkom. Oslava Narodenia Krista sa tešila a teší veľkej obľube v mestách i na dedinách. Bolo napríklad zvykom, že babička alebo najstaršia žijúca žena v rodine odliala na Štedrý deň tri vianočné sviečky na vianočný stôl. Prvú zapálil pred štedrovečernou večerou najstarší muž. Druhá sa smela zapáliť až pri obede na Boží hod. Gazda sa nad ňou pomodlil, potom ju uhasil a dal do hrnka naplneného obilím. Podľa množstva zŕn, ktoré sa prilepili na vosk, sa usudzovalo, aká bude budúca úroda. Nehoreli však iba sviece. Na ohnisko sa na Štedrý deň dávalo vianočné poleno. Polievalo sa v priebehu celého večera vínom. V žiadnej domácnosti nechýbali ani jasličky. Dodnes sa v mnohých chorvátskych domácnostiach pečú dva vianočné chleby symbolizujúce Starý a Nový zákon. Darčeky nosí chorvátskym deťom na Štedrý večer Ježiško. Predtým sa na Štedrý deň dodržiaval pôst. Dobrovoľné hladovanie si potom Chorváti vynahradili o deň neskôr v prvý sviatok vianočný, kedy na stole nechýba bravčové mäso pre radosť a úspech a pre dobrú náladu putica, čo je bohato plnená bábovka.

Grécko
V Grécku na Štedrý večer chodia deti od domu do domu a spievajú koledy. Za odmenu dostávajú drobné peniaze. Tradičná vianočná polievka obsahuje mäso z moriaka alebo sliepku a ryžu. Darčeky deťom nosí až na Nový rok svätý Vassilios. Dospelí sa stretávajú s príbuznými a hrajú rôzne hry šťastia a krájajú novoročné koláče. Ten, kto vo svojom dieliku objaví zlatú alebo striebornú mincu, bude mať v nasledujúcom roku šťastie.

Holandské kráľovstvo
Vianoce sa slávia 25. decembra, na Boží hod. Deti dostávajú pod stromček darčeky, ktoré im tam necháva dobrácky dedo Sinter Klaas. Do Holandska pripláva vždy zo Španielska a nosí červený biskupský plášť. Po vylodení sa na bielom koni vznáša nad strechami domov a komínom sype deťom darčeky zabalené síce v pestrofarebných papieroch, ale čierne od sadzí priamo pod ozdobený stromček. Niekdy mu pomáhajú sluhovia – muríni v stredovekých kostýmoch. Ľudia ich volajú Čiernymi Petrami, i keď sa na vianočných pohľadniciach kreslia obvykle s bielymi tvárami. Cez ramená majú prehodené mechy s darčekmi pre dobré deti. Keď všetko rozdajú, pochytajú neposlušné deti, a tie, čo sa nechcú umývať a odnesú ich vo vreciach do Španielska, kde budú musieť celý rok slúžiť pánovi – Sinter Klaasovi. Domov sa vrátia až o rok, keď príde znova pred Vianocami Sinter Klaas do Holandska.
Holandský vianočný duch však má v posledných rokoch veľkého konkurenta vo svojom americkom príbuznom Santa Clausovi. Obyvatelia malého kráľovstva sú totiž skalopevne presvedčení, že americký Santa je výtvorom európskych osadníkov, ktorí odchádzali za prácou do Nového sveta. Aby Holanďania vyjadrili svoju podporu domácemu Sinterovi Klaasovi na viditeľné miesta svojich domov umiestňujú zákazové značky pre amerického Santa Clausa.
Rovnako ako u nás však holandské deti dostávajú prvú várku darčekov už 6. decembra, ale ony v špeciálne pripravených drevákoch. Najviac sa ich ujde tým, ktoré si vystružlikajú dreváčiky s pomocou rodičov.
Na Vianoce sú domy vyzdobené imelom a smrekovými vetvičkami a všade vonia purpura. Obľúbeným vianočným jedlom tejto krajiny je pečený králik s brusnicami. Na brusnicový kompót alebo sladkú mrkvičku so senom uloženým na dreváčikoch, lákajú holandské deti mladšieho brata „španielskeho Mikuláša“ - malého koníčka. I on veľmi rád rozdáva dobrým a poslušným deťom cukríky.

Írsko
V Írsku sa dávajú na Štedrý večer do okien sviečky, aby videla na cestu svätá rodina i chudobní pútnici. Po večeri sa na stôl kladie bochník chleba a mlieko pre Jozefa, Máriu a Ježiška a dvere domu sa nechajú v ten deň pootvorené na dôkaz pohostinnosti.

Luxembursko
Prezradíme vám aspoň jednu luxemburskú špecialitku, či skôr výnimočnosť, ktorou sa odlišujú od iných krajín Európskej únie. Na štedrovečernú večeru sa je čierny puding so zemiakovým pyré a jablčnou omáčkou.

Maďarsko
Má prakticky rovnaké vianočné tradície ako u nás, na Slovensku, azda s jedinou výnimkou, že Maďari si vianočné darčeky rozdávajú už pred štedrou večerou.

Malta
Na Malte sú oslavy Vianoc skutočne slávnostné. Už s týždenným predstihom sa vystavujú jasličky. Na Vianoce sa vo všetkých kostoloch konajú omše. Maltskú kuchyňu ovplyvnila koloniálna nadvláda Britov, preto i na ich vianočný stôl patrí pečený moriak a puding.

Nemecko
Rovnako ako v susednom Rakúsku, aj Nemecko je preslávené nádhernými adventnými vencami. Už v prvý adventný deň sa objavujú na nemeckých príbytkoch so sviečkami. Deti dostávajú v ten deň adventné kalendáre s obrázkami zimných krajiniek a postavičiek a čokoládové bonbóny. Každý deň z tohto adventného čuda si majú možnosť vybrať jednu sladkosť a zjesť ju.
Prvým poslom Vianoc je rovnako ako u nás Mikuláš. V nablýskaných detských topánkach zanecháva už v predvečer 6. decembra darčeky, ktoré si deti nachádzajú v nich až ráno. Ak deti nemajú vyčistené topánky, neraz v nich nájdu uhlie, zemiaky alebo mrkvu.
Na pravé vianočné darčeky si však rovnako ako u nás musia počkať až do Štedrého večera. V Nemecku majú viacero darcov. Nerozdáva ich iba Ježiško, ale i vianočný duch menom Weinachtsmann. Má ryšavé fúzy a bradu, nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetri. Najčastejšie pochádza zo severného Nemecka. Predtým dokonca odnášal vo vreci neposlušné deti a metlou trestal neverné ženy. So zvyšujúcim sa vekom sa z tohto ducha stal dobrácky starý muž. I vietor sa upokojil a dnes poslušne nosí svojho pána. V južnom Nemecku však deti navštevuje výhradne Ježiško - Kristkind. Ten, sprevádzaný anjelmi z neba, donáša darčeky pod vianočný stromček.
Obľúbeným vianočným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty. Z hydiny je obľúbená i kačka a morka. Na chladnom severe si však radšej pochutnajú na pečenej klobáse a zemiakovom šaláte alebo párkoch. Len v Bavorsku a Bádensko-Wurtenbersku nesmie na štedrovečernom stole chýbať ryba – kapor. Upravuje sa na najrozličnejšie spôsoby.

Poľsko
Je to prakticky rovnaké ako u nás. Na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše, aby si hostiteľ mohol uctiť náhodného návštevníka alebo hladného pútnika, ktorý by išiel okolo. Zvláštnosti? Kňazi pripravujú azymy, tenké oblátky z bielej múky, veľké ako plytký tanier a rozdeľujú ich farníkom. Kedysi prechádzali poľskými dedinami a mestami kočovní bábkoherci, ktorí na pozadí jasličiek predvádzali na námestíčkach večný príbeh o narodení Ježiša v Betleheme. V mestách sa potom vyvinul zvláštny spôsob jaslí – betlehemov.
Na Štedrý deň Poliaci dodržiavajú tradične pôst a nikto sa k stolu neposadí skôr, ako vyjde na oblohu prvá hviezda. Pri štedrovečernej večeri pán domu rozdáva spolustolovníkom oblátky – azymy. Podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Predtým sa i v Poľsku dominantným chodom stali ryby a víno. Kapor sa upravoval v sladkej omáčke so slivkami. Nesmelo chýbať mleté rybie mäso v rôsoli. Dnes sa však hlavným chodom stáva čoraz častejšie pečený moriak alebo morka. Namiesto rybacej polievky sa podáva boršč z červenej repy alebo kapustnica s hríbami. Tradičným vianočným pokrmom je podlhovastý biely chlieb, špeciálne pripravený pre štedrovečerný stôl a makové „pupáky“ osladené mliekom, cukrom, alebo medovou vodou a hrozienkami.
Slávnostný obed Vianoc sa podáva 25. decembra. Najčastejšie sa podáva šunka a špeciálna pečená klobása, ktorá sa kupuje na trhu surová (neúdená) a pečie sa doma v celých kruhoch. Obľúbená je i hydina. Ako zákusok sa podávajú cestové „ušky“ a pirôžky plnené hubami a kapustou. Pije sa „varzonka“ alebo grog.

Rakúsko
Rakúšania milujú Vianoce a už niekoľko týždňov pred nimi pripravujú ručne vyrábané ozdoby na stromček – slamienky, orechy, sušené ovocie. Pečie sa niekoľko druhov vianočného pečiva. Populárne sú malé perníčky, sladkosti s čokoládovými polevami, ktoré sú rovnako populárne i v susednom Nemecku. Každý z členov rodiny sa snaží aspoň jeden darček zhotoviť vlastnými rukami. Stále sa ešte udržiava domáca výroba jasličiek, betlehemčekov, ktoré sa v rodinách dedia a pod vianočnými stromčekmi je ich často až niekoľko. Rovnako starostlivo zhotovujú aj adventné svietniky a vence. Pletú sa z jedľových vetiev a fialových stúh. Adventné vence umiestňujú na najviditeľnejších miestach, mnohé sú umeleckými dielami ako napríklad na svetoznámej viedenskej kaviarni Central Café.
Na sviatok svätej Barbory sa režú čerešňové konáriky a dávajú sa za okná do váz s vodou. Komu barborka vykvitne na Štedrý deň, ten bude podľa ľudovej povery žiť budúci rok v šťastí a hojnosti. Všetci Rakúšania očakávajú i príchod sv. Mikuláša. Sú presvedčení, že podobu populárneho svätého vytvoril v 19. stotočí obľúbený rakúsky maliar Moritz von Schwind, ktorý vraj ako prvý namaľoval sv. Mikuláša s dlhou bielou bradou a fúzami a v plášti s kapucňou lemovanou kožušinou. Ten rozdáva deťom na Mikuláša predovšetkým sladkosti a ovocie.
Hlavnú nádielku darčekov však oznamuje zvonček v podvečer, na Štedrý deň. Keď doznie zvonenie, odoberú sa deti i dospelí k vianočnému stromčeku a radujú sa z darčekov. Aj Rakúšania, rovnako ako Nemci, si najviac cenia vtipne a samostatne, vlastnými rukami vyrobené darčeky. Všetky balíčky otvára hlava rodiny. Otec tiež určuje, ktorý kto dostane.
V Rakúsku sa na Vianoce najviac jedia ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom.

Rumunsko
Rumunské deti dostávajú vianočné darčeky 24. decembra. Väčšinou ich Svätý muž zanechá v prútenom koši pod stromčekom alebo vedľa betlehemov. V niektorých krajoch ich schováva do topánok alebo pod posteľ. Kedysi deťom rozdeľoval v Rumunsku darčeky kmotríček.
Tradičným vianočným jedlom je varená pšenica ochutená kandizovaným ovocím, medom a hrozienkami. Kedysi obľúbené závody saní alebo vozov ťahaných niekoľkými koňmi vystriedali v posledných rokoch divoké naháňačky silných automobilov novodobých zbohatlíkov. Ďaleko romantickejšie je však vianočné veštenie budúcnosti podľa jablčných jadierok alebo s pomocou čierneho kohúta.

Slovinsko
Prvému adventnému dňu hovoria božič, malý boh. Slovinci sú zväčša katolíci a preto sú i zvyky približne rovnaké ako v susednom Rakúsku alebo u nás. Kedysi gazda kropil vodou a čistil kadidlom pred štedrovečernou večerou dom a chliev. Celá rodina sa pred večerou pomodlila za zdravie a šťastie. Po večeri sa čarovalo. Dievčatá liali do horúcej vody vaječný bielok a hádali, čo ich čaká v nasledujúcom roku. Tie odvážnejšie sa vydávali pred polnočnou omšou k studienkam a prameňom a pokúšali sa v nich zazrieť svojho vyvoleného. Keď sa jej mládenec pozdával, prišla aj na novoročnú noc a hodila do vody jablko s vetvičkami rozmarínu. Vyvolený sa tak už potom naisto musel stať jej manželom.
Koledovať sa v Slovinsku chodí na svätého Štefana (ktorý je patrónom koní a dobytka) a na Troch kráľov. Na Tri krále sa dojedajú aj zvyšky vianočného chleba, tzv. božičníka. Polovicu z neho dostanú ľudia a polovicu zvieratá a vtáčiky.
Španielsko
Oslavy Vianoc sa konajú v znamení spevu, hudby a tanca. Obľúbenou súčasťou vianočných osláv sú tzv. representacion, živé obrazy betlehemov pred kostolmi. Pred zrakmi veriacich sa koná v chrámoch 25. decembra, 1. a 6. januára adorácia Dieťaťa, bozkávanie Jezuliatka z jasličiek. Ulicami znejú však aj tamburíny, gitary a kastanety. Tancujú sa ľudové tance ako bolero a sevillana. Všade. Na uliciach, v kaviarňach, na námestiach a dokonca i v kostoloch.
Na Štedrý večer sa ako hlavný chod podáva baranie, jahňacie alebo kozľacie mäso s množstvom zeleniny, ovocia a vínom. Nesmú chýbať sladké múčniky a zákusky. Každý kraj pripravuje svoje špeciality. V Andalúzii gazdinky pečú napríklad korenený mandľový koláč s ovocím. Obľúbenou vianočnou pochúťkou sú olejové a maslové placky, omelety a citrónová torta s kandizovaným ovocím. V obchodoch a na tržniciach sa predáva pečivo s píniovými jadierkami rýchle opečenými na sladkom oleji a drobné vaječné cukrovinky.
Darčeky sa však na Štedrý večer v Španielsku nerozdávajú. Ľudia sa obdarúvajú prútenými košmi plnými všakovakých vianočných darčekov, exotického i domáceho ovocia a archívneho vína. Na obvyklé vianočné darčeky si španielske deti musia počkať až do Troch kráľov. Lebo vedia, že vtedy ich doviezli traja vítaní a oslavovaní králi, ktorí prišli hľadať Božie dieťa. Obdarúvanie je najmenej také štedré, ako dostal kedysi Ježiško. Ale nádielka ich nečaká pod stromčekom, ale dáva sa do topánok.

Švédsko
V tejto krajine sú vianočné sviatky oslavami „živého svetla“. V každej domácnosti stojí na čestnom mieste trojramenný vianočný svietnik so sviečkami. Elektrické náhrady sa nepoužívajú. Tri ramená pripomínajú mystérium Svätej Trojice. V advente sa slávi vo Švédsku už u nás takmer zabudnutý sviatok svätej Lucie.
Stromček sa zdobí až na Štedrý deň. Jednotlivé miestnosti sa ozdobujú farebnými pentlicami a zelenými girlandami zo živých smrekových vetví. Uprostred miestnosti, do ktorej sa večer zíde celá rodina, je na strope zavesená tzv. vianočná koruna, ozdoba spletená z dlhých dutých rákosov zviazaných stuhami. Vianočné darčeky roznáša hrbatý trpasličí starček Jultombe (Jultomten) s nosom ako bambulka. Sprevádza ho malý trpasličí Julnissar. Darčeky vhadzuje otvoreným oknom. Na rozdiel od anglického Santa Clausa je vianočný škriatok vo Švédsku ďaleko skromnejší a sane s darčekmi si ťahá sám. Občas sa tento švédsky Ježiško zmení na starého capa. Babičky preto deťom rozprávajú legendu na Štedrý večer pri stromčeku o lakomom starom capovi, ktorý odmietol darovať Ježiškovi chlp na teplú prikrývku. Preto musí teraz za trest chodiť od domu k domu a roznášať deťom darčeky. Preto sú vo Švédsku obľúbenou vianočnou ozdobou figúrky kozla. Ostré rohy im zdobia červené stuhy. Vianočným darčekom sa vo Švédsku hovorí julklappa. Pôvodne sa totiž do miestnosti vhadzovali tajne oknom a upozorňovalo sa na ne klepaním (po švédsky klappa) na okenné tabule alebo na dvere. Vo Švédsku si potrpia na krásnu úpravu vianočných darčekov a balia ich do pestrých, často ručne maľovaných papierov.
Tradičným vianočným jedlom je varená sušená treska v bielej omáčke, teplá šunka so zeleným hráškom, alebo šunka potretá horčicou a zapečená so zemiakmi a červenou kapustou a prirodzene vianočná špecialita - varená hnedá fazuľa so slaninou, zapečená v cibuli. Nakoniec sa podáva sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou pre šťastie alebo kaša poliata jahodovým sirupom. Kto nájde v nákype alebo v kaši mandľu, dostane darček. Vianočné pečivo má tvar capa, hviezd, srdiečok a prasiatok. Na vidieku sa ešte stále dodržiava starý zvyk vianočných prechádzok. Zavčas rána nasadnú ľudia do saní ťahaných koňmi a za svitu zhasínajúcich hviezd a fakieľ sa vozia po zasneženej krajine.

Veľká Británia
V Británii je zvykom vystavovať vianočné pohľadnice na rímsu kozubu. Častý je rovnako zvyk pobozkať sa pod vetvičkou imela. Santa Claus, teda nie Ježiško ako u nás, prichádza v noci z 24. na 25. decembra a vstupuje do domu komínom kozubu, aby deťom naplnil ich pančuchy.
Na vianočnú večeru (25. decembra) sa podáva plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny, dlho pripravovaný vianočný puding.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 678
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 133
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 110
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 133
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 661
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 357
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 920
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 584
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 305
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 301
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Jelene rušia časť obyvateľov obce. Tí sa sťažujú na hluk

Podľa nich je tento rok situácia zatiaľ najhoršia.

Žiarska nemocnica zatiaľ bez obmedzení. Do štatistík pribudlo úmrtie v Novej Bani

V piatok popoludní bolo v žiarskej nemocnici na COVID pracovisku hospitalizovaných sedem ľudí.

V žiarskej nemocnici bolo v piatok na COVID-oddelení hospitalizovaných sedem pacientov. Ilustračné foto.

Kraj oslovuje zdravotníkov z ambulancií. Koľko ich príde, zatiaľ nevie

Na Orave sa na niektorých testovacích miestach vyskytol problém s nedostatkom zdravotníkov.

Plošné testovanie na koronavírus na Orave.

Obec požiada o výnimku pre školu, žiaci sa bez elektriny nemôžu vzdelávať

Rekonštrukčné práce dvoch vedení vysokého napätia majú trvať ešte niekoľko týždňov.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?