útočište našlo takmer 60 detí z najbližšieho okolia.
Vchádzame do zreštaurovaných priestorov bývalej kremnickej nemocnice. Chodby dýchajú novou maľovkou, miestnosti sú zariadené moderným nábytkom. Celé prvé poschodie žije typickým domácim životom. „Tento detský domov je domovom rodinného typu,“ informuje nás pri zvítaní vedúci výchovy Peter Lysek. „To znamená, že deti žijú vo vytvorených rodinách v samostatných bytoch.“ V jednej rodine je zväčša umiestnených šesť až osem detí, ktoré sa sem dostali na základe súdneho rozhodnutia. Nie že by išlo o delikventov, ale sú to deti odobraté z nevyhovujúceho sociálneho prostredia. Život v domove im dáva veľkú šancu naučiť sa správnym životným zásadám, vyučiť sa vo vhodnom učebnom odbore a hlavne, naučiť sa žiť kvalitným životom. Drvivá väčšina obyvateľov domova totiž pochádza z rómskych rodín, kde sa o nich nevedeli, ale možno ani nemali ako postarať. Ide prevažne o deti zaostalejšie alebo sluchovo postihnuté. Vo vynovených priestoroch je zatiaľ umiestnená polovica detí, ktoré žijú v štyroch rodinách. Zvyšná časť je ešte stále v pôvodných priestoroch - v internáte pre sluchovo postihnutých.
„Každú rodinu tvoria deti s 5 dospelými osobami, ktoré na nich dohliadajú nonstop 24 hodín,“ vysvetľuje Lysek. „Pod ich vedením si varia, upratujú, učia sa šiť, či prať. Tak ako v každej inej domácnosti.“ Súčasťou rodiny je aj gazdiná, ktorá sa stará o celý chod rodiny. Ona má na starosti nielen kasu, ale aj všetky nákupy. A kým cez „pracovné“ dni sa deti stravujú v škole, cez víkendy to tu rozvoniava všakovými dobrotami. Najradšej však majú cestoviny na rozmanité spôsoby.
Zrekonštruovaná budova slúži svojmu novému cieľu len od septembra. Vytvorené byty sa skladajú z kuchynky s jedálňou, obývacej časti, sociálnych zariadení a dvoch spální, v ktorých je umiestnených osem postelí. Rodiny majú k dispozícii centrálnu práčovňu, žehliareň, krajčírsku dielňu i sušiareň. V každej domácnosti je moderný nábytok s neodmysliteľným televízorom. V súčasnosti je v budove pripravené miesto ešte pre dve rodiny. S rekonštrukciou sa bude pokračovať aj v budúcich mesiacoch tak, aby nakoniec všetky deti boli pod jednou strechou.
„Spočiatku sa deti aj pohádali, ale už si na seba pomaly zvykajú,“ pripúšťa vychovávateľ. „Ak sem prídu súrodenci, spravidla ich zadeľujeme do jednej rodiny. A ak je to čo len trochu možné, trávia víkendy so svojimi biologickými rodinami.“ Sú však aj deti, pre ktoré si rodičia neprídu. Preto sa vo všetkých rodinách chystajú aj na alternatívu, že Vianoce prežijú v domove. Štedrovečernú večeru majú prispôsobenú tradíciám nášho regiónu. Najprv si pochutnajú na oblátkach s medom, nasleduje kapustnica a vyprážaná ryba so šalátom. Nebudú chýbať ani darčeky pod stromčekmi, ktoré im dodali Lesy SR. Darčeky chystajú nielen vychovávateľky, ale aj samotné deti sa navzájom obdarúvajú maličkosťami, ktoré si kupujú zo svojho vreckového.
Zdá sa, že v domove vládne hotová idyla. Určite by to tak bolo, keby mali dostatok financií, aby sa mohli pripraviť priestory aj pre zvyšné deti. Ale čo je najväčšou chybou tohto areálu, deti tu nemajú k dispozícii dvor, kde by sa mohli hrávať.