Kde sa tiež veľmi rýchlo udomácnil. Už ako šestnásťročný začal trénovať so zvolenskými mužmi, to bol ešte v podstate mladší dorastenec. Zvolen však nezvládol ročník 1993/1994 a vypadol z najvyššej slovenské súťaže, do ktorej sa vrátil až v roku 1997, už s Dušanem Andrašovským v základnej zostave. Medzitým si rýchle ľavé krídlo odkrútilo ZVS v Trenčíne, ktorú vyšperkovala trofej za titul majstra juniorskej ligy. Za vtedajšiu juniorku Dukly nastupovali hráči ako Pavlikovský, Lintner, Dôme, či Tomík. No a samozrejme Dušan ! Počas druhého roku na vojenčine už nastupoval za extrtaligové áčko Dukly Trenčín. Svoj debut v Extralige si odbil na ľade Popradu v spoločnosti takých hráčov ako Daňo, Jánoš, alebo Oto Haščák. Trénerom mužstva bol nemenej známy Ernest Bokroš. Po skončení ZVS sa Dušan vrátil opäť do vtedy druholigového Zvolena. Ako mladík sa stal neoddeliteľnou súčasťou útoku Pohorelec – Chudý – Andrašovský a aj ich pričinením sa Zvolen postupne vrátil do najvyššej slovenskej súťaže. Prvá zvolenská sezóna v najvyššej slovenské súťaži bola pre ambiciózny tím úspešná, obsadil 6. miesto. To najlepšie však ešte len malo prísť. Už v ďalšom roku si Zvolen o stupienok polepšil. To už začala hviezda Dušana Andrašovského naplno žiariť. V prvej extraligovej sezóne v drese HKM Zvolen si zaknihoval 27 bodov, ale ďalšie sezóny mu vyšli skvele, čo neuniklo ani pozornosti reprezentačným trénerom Slovenska a dali tomuto útočníkovi príležitosť aj v slovenskom národnom tíme. Sezónou, v ktorej Dušan Andrašovský asi zažiaril najviac, bol súťažný ročník 1999/2000. Zvolen vybojoval historické druhé miesto v slovenské najvyššej súťaži. Ale prvýkrát sa predstavil Dušan v Plzni, v mieste jeho terajšieho pôsobenia. Na jeseň roku 1999 hostila Plzeň semifinále Kontinentálneho pohára za účasti mužstiev Osvienčimu, Košíc, Zvolena a samozrejme domácej Plzne. Z postupu do finále v Berlíne sa radoval napokon práve Zvolen, aj vďaka dvom Andrašovského trefám. V ďalšej sezóne sa Dušan rozhodol, že je najvyšší čas na zahraničný angažmán. Jeho agent Miroslav Michalek mu našiel fínsky klub Hämeenlinna, kde však rodákovi zo Žiaru nad Hronom ruže príliš nekvitli. Nepadol do oka miestnemu trénerovi, ktorý od neho vyžadoval prehnane agresívny štýl hry, ktorý Dušanovi jednoducho nesedí. Neobmäkčila ho ani jeho vynikajúca produktivita v prípravných zápasoch a tak sa musel Dušan z Fínska porúčať. Keď už nádej na dobré zahraničné angažmán pomaly zhasínala, ozvala sa ľavému krídlu česká Plzeň, ktorej zástupcovia si ho veľmi dobre pamätali práve zo súbojov v kontinentálnom pohári. Od začiatku svojej českej anabázy dokazuje, že je rodený strelec. Bohužiaľ,má smolu, že je pomerne často zranený, takže hádam ani jednu sezónu ešte neodohral kompletnú. Asi najvážnejšie zranenie prekonal počas prvej plzenskej sezóny, keď mu zákroku obrancu Libora Procházku museli operovať rameno. Napriek tomu sa stal dôležitou súčasťou vtedy jedného z najlepších útokov v českej extralige Dvořák – Josef Straka – Andrašovský. A výkony v dresu Keramiky Plzeň oslovili aj reprezentačného trénera Jána Filca, ktorý nominoval Dušana Andrašovského na prípravné stretnutia pred Majstrovstvami Sveta 2002 v Petrohrade. Vtedy bol k nominácii na svetový šampionát asi najbližšie. Napokon však necestoval. On a Michal Hreus boli nakoniec poslední vyradení z nominácie. Ako vieme, Slováci sa z Petrohradu vrátili zo striebornými medailami. Práve Rusom strelil Dušan aj svoj prvý reprezentáčný gól. Bolo to na Corgoň Cupe v Spišskej Novej Vsi. Prvý zápas v najcennejšom drese absolvoval proti Nórsku na Var Cupe. Aj v tejto sezóne sa Andrašovskému výborne darí, zostavu Plzne si bez neho nevie nikto ani len predstaviť. Dušan oslávil nedávno 29 rokov, veríme, že to na medzinárodnom fóre ešte nejaký ten rôčik potiahne a potom na sklonku kariéry zavíta ukázať svoje hokejové umenie aj žiarskym fanúšikom. Má ich tu veľmi veľa.
