ným Tepliciam a Banskej Štiavnici. Je to dosť odvážna a zložitá úloha. Vzťahy k nejakému kraju sa najčastejšie vytvárajú prostredníctvom ľudí, ktorí v ňom žijú. Sklené Teplice preslávil vo svete najmä Ignác von Born, ktorý sa rozhodol v miestnej hute vyskúšať v roku 1786 novú technológiu výroby striebra takzvanou nepriamou amalgamáciou a súčasne zvolal do Sklených Teplíc zjazd prírodovedcov. Bola založená prvá vedecká a riadne organizovaná vedecká spoločnosť na svete. Banskú Štiavnicu významne preslávila Banská akadémia.
Môžeme si položiť otázku, aké je tu spojenie s Mozartom. Ten mal pred rokom 1786 menej ako 30 rokov a bol mimoriadne očarený rozvojom prírodných vied, ktorý začal podporovať aj cisár Rakúsko-uhorskej monarchie Jozef II. Wolfgang Amadeus Mozart bol osobným priateľom Ignáca Borna, spolu zasadali v slobodomurárskej lóži vo Viedni. Mozart bol údajne priam fascinovaný pokusmi, ktoré realizoval Born vo svojom viedenskom laboratóriu. Tu sa vlastne pripravovala technológia nepriamej amalgamácie, ktorá sa v prevádzkovom meradle rea- lizovala v Sklených Tepliciach. Nadšený Mozart skomponoval pri tejto príležitosti slávnostnú kantátu K 471 pre sólo – tenor, mužský chór a orchester s názvom Die Maurerfreude (slobodomurári) s textom Franza Petrana, ktorá bola slávnostne uvedená vo Viedni 24. apríla 1785. V Sklených Tepliciach odznela táto kantáta až 19. septembra 1986, pri príležitosti 200. výročia osláv začatia amalgamácie. Naštudoval ju Banícky spevokol pod vedením Jána Jakubíka z Banskej Štiavnice.
Ďalším prejavom obdivu Mozarta k vedeckej činnosti je opera Čarovná flauta. Výskumy historikov hovoria o tom, že vlastne v tejto opere je zobrazený Born, ďalej profesor Banskej akadémie Jacquin a samotný Mozart. Born je tu zobrazený ako Sarastro, Jacquin ako starý farár a Mozart ako Papageno. Tento predpoklad sa ukazuje ako veľmi pravdepodobný, lebo libreto písali autori Schikenander a Qiescke, ktorí veľmi dobre poznali Banskú akadémiu. Tieto infomácie som čerpal z maďarských a rakúskych literárnych prameňov. Opera bola prvý raz uvedená v roku 1791, v roku, kedy umreli Mozart aj Born. Čarovná flauta je však do dnešných čias v repertoároch významných operných scén.
Ešte stále však nie je jasné, čo má priateľstvo Mozarta s Bornom spoločné s naším regiónom. Odpoveď je dosť jednoznačná. Ľudia v ňom žijúci svojím umom a prácou vytvorili také podmienky, že sa tu mohli udiať už spomínané udalosti. Zoberme len hutu v Sklených Tepliciach. Rudu vykopali štiavnickí baníci, uhlie bolo možno z Repištia, mlecie kamene dodával Lačný z Hliníka, medené kotle vyrobili v Smolníku, železné súčasti boli z Hronca, drevo na stupové tĺky z Jalnej, tehly z Kysihybla. Jednoducho na toto dielo našich predkov môžeme byť právom hrdí a hrdí by sme mali byť aj na Wolfganga Amadea Mozarta, že sa pripojil k oslave nášho regiónu. Opera Čarovná flauta je často aj v repertoári Slovenského národného divadla v Bratislave. Sám som jedno predstavenie navštívil, žiaľ, v programe nie je ani len zmienka pre divákov, o aké osobnosti ide a že ide o Banskú akadémiu v Banskej Štiavnici. Škoda!
O ohromnom kultúrnom dedičstve, ktoré vzniklo skomponovaním Čarovnej flauty svedčí aj skutočnosť, že v roku 1977 vypustila americká NASA dve kozmické lode Voyanger so zaslaním posolstva zo Zeme iným civilizáciám. Na zlatej platni so starostlivo vypracovaným návodom na uvedenie do chodu sú nahraté najväčšie skvosty, ktoré ľudská spoločnosť vytvorila. Napríklad skladby Beethowena, Gerschwina, Stravinského, ale sú tu aj prírodné zvuky – šumenie vetra, hučanie mora, spev vtákov. A čo nám môže určite pozdvihnúť sebavedomie, na tejto zlatej platni bola do kozmu vyslaná aj ária kráľovnej z I. dejstva Čarovnej flauty. Takýmto spôsobom sa „dobrá správa“ o našej civilizácii dostala za hranice Zeme a jej súčasťou je aj banskoštiavnická Banská akadémia.
