á začala vznikať už pri prvej priemyselnej škole založenej v roku 1735. Zakladajúcim dekrétom tejto školy bolo nariadené priamo hlavnému komornému grófovi J. N. Mitrovskému knižnicu založiť pre „povinné čítanie baníckych kníh“. Knižnica sa úspešne rozvíjala a postupne získavala všetky významné diela z baníctva, hutníctva, matematiky, fyziky, jazykovedy, medicíny, teológie, mechaniky, strojníctva a celej rady prírodných odvetví. Iba pre zaujímavosť uvediem niektorých známych autorov: Galileo, Euler, Kirchner, Gay-Lussac, Faraday, Doppelt, Agricola, Darwin, Einstein a celé stovky ďalších.
Pri rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918 nastalo delenie majetku medzi Maďarskom a Československom. Podľa platných zákonov, všetko čo sa nachádzalo v tom ktorom štáte, malo zostať majetkom toho štátu (ak na to neboli zvláštne zmluvy). Akademická knižnica mala v tom čase 40 000 zväzkov a ako muži činu sa ukázali poslucháči akadémie z Maďarska. Keďže do Štiavnice prišli československí vojaci až v januári 1919, maďarskí poslucháči odsťahovali knižnicu, ale aj ostatný inventár akadémie do Maďarska. Na vozoch ťahaných koňmi sťahovali knižnicu do Hontianskych Nemiec, kde bola uložená na vlak a odvezená do Maďarska. Knižnica skončila v Miškovci a Šoproni. V akademickej knižnici v Miškovci je dnes vo veľmi dobrom stave uložených asi tridsaťtisíc zväzkov. Diela, týkajúce sa baníctva (asi desaťtisíc zväzkov) sú uložené v Šoproni.
Knižnica v Miškovci je umiestnená pri vysokej škole a volá sa Štiavnická. Prípadným návštevníkom tohto mesta ju odporúčam navštíviť.
