Článok pokračuje pod video reklamou
ichádzajúcim nákladným vozidlom. Ostali po ňom štyri malé deti z druhého manželstva a dospelé deti z prvého manželstva. Najmenší Jožko mal v deň otcovej smrti iba štyri mesiace.
Pavol Bielik bol jedným z posledných nepriamych svedkov vojnovej tragédie v Kľaku a Ostrom Grúni. Keď sa tragédia v Kľaku stala, mal necelé dva roky. Fašisti pri masakre vystrieľali na sklonku druhej svetovej vojny väčšinu obyvateľov oboch obcí, vrátane malých detí. Aj život Pavla Bielika vtedy visel na vlásku. „Pri tragédii mu zastrelili otca, matku i ostatných príbuzných. Vyrastal ako sirota a mal veľmi ťažký život,“ spomína si Pavlova manželka Anna. Malého chlapca zachránila duchaprítomnosť starej matky. Keď ich vyviedli na chladný dvor, poprosila vojakov, aby sa mohla vrátiť pre oblečenie. S vnukom sa ukryli a zázrakom unikli streľbe.
„To, že vyrastal bez rodičovskej lásky, akoby chcel vynahradiť svojim deťom. Keď som mu začiatkom tohto roka povedala, že budeme mať ďalšie dieťatko, tešil sa rovnako, ako na všetky ostatné. Pekný vzťah mal aj ku svojim dospelým deťom z prvého manželstva. Tú smutnú zvesť o jeho havárii mi prišli oznámiť práve oni. Jedna z dcér robí v žiarskej nemocnici a o tragédii vedela prvá. Na ich slová nezabudnem. Povedali, že sme rodina a v takýchto chvíľach musíme držať pokope,“ s plačom hovorí Anna. Hoci medzi manželom a ňou bol takmer tridsaťročný vekový rozdiel, vidieť to veľmi nebolo. „Manžel vyzeral mlado, robil futbalového rozhodcu a po trávniku dokázal behať ako chlapec. Keď ľudia na parte videli, že už prekročil šesťdesiatku, mnohí neverili,“ spomína si Anna.
Smrť sa o neho pokúšala nielen v detstve, ale aj pred pár rokmi, keď utrpel ťažký pracovný úraz. Vtedy sa z neho akoby zázrakom dostal. Hoci už bol v dôchodkovom veku, ešte stále pracoval. Chcel svoju rodinu zabezpečiť.
„Neviem, ako teraz budeme žiť a ako to utiahnem finančne. Všetkým sa nám zrútil svet a potrvá dlho, kým sa s tým vyrovnáme,“ hovorí. Anna by nebola schopná sama zaplatiť mužov pohreb, ale pomohli dobrí ľudia. „Zbierku pre nás zorganizoval farský úrad a niektorí ľudia nám doniesli peniaze až domov,“ s dojatím dodáva 33- ročná vdova.
Ešte pätnásť minút pred haváriou volal manžel domov, že cesta medzi Žiarom a Kremnicou je klzká a ide pomaly. O pár minút ho čakali doma, no neskôr sa už na mobile spúšťal iba odkazovač...
