Obec Hronský Beňadik 2

cu teplú úrodnú pôdu vinohradu od kopcovitého terénu s bohatými náleziskami rúd, najmä drahých kovov. Táto ťažisková geografická poloha určovala významné postavenie obce už v dávnej minulosti. Dejiny a osudy obce, ale i celej lokality, sú spojené s benediktínskym opátstvom. Obec má bohatú a dlhú históriu. Prvá písomná zmienka je z roku 1075, keď kráľ Gejza I. dal postaviť kostol - trojloďovú baziliku a zároveň obdaroval opátstvo rozsiahlymi majetkami v Tekovskej, Hontianskej, Komárňanskej a Ostrihomskej župe a tiež dolnouhorských župách. Dá sa povedať, že uvedené majetky v podobe úrodných pôd, viníc, lúk a pasienkov, riek a rybníkov, sa rozprestierali od Dunaja po Tisu. Počiatky osídlenia tohto územia však siahajú dávno do praveku. Archeologickými vykopávkami sa podarilo získať niekoľko kamenných nástrojov pochádzajúcich z obdobia mezolitu (stredná doba kamenná) a okolie terajšieho kostola sv. Egídia bolo osídlené už v období neolitu (mladšia doba kamenná), o čom svedčia nálezy vtedajšej primitívnej keramiky. Taktiež sa tu, v údolí Hrona, okolo roku 170, nachádzalo rímske táborisko odbojných Kvádov. Historicky je v obci doložené opevnené sídlisko z doby hallstattskej, kontinuálne osídlené v dobe Veľkomoravskej ríše, ako aj slovanské pohrebisko z 11. – 12.storočia. V širokej palete architektonických pamiatok Slovenska zaujíma areál benediktínskeho kláštora popredné miesto. Jeho kultúrno-historický význam v minulosti, bohatá história ako aj mimoriadna kvalita architektonického diela, predurčil vyhlásiť tento objekt v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku. Kláštor na nevysokom skalnom ostrohu sa natrvalo vpísal do obrazu obce i širšieho krajinného rámca tzv. Slovenskej brány. Jeho stavebnou dominantou je veľkolepý gotický chrám obklopený budovami nesúcimi výrazné znaky fortifikačného staviteľstva. Stavebná genéza celého kláštorného komplexu má viacero etáp. Chrámový organ z roku 1714 patrí k najvzácnejším na Slovensku. Architektonický výraz objektu je v súčasnosti poznamenaný rekonštrukciou a metódami pamiatkovej obnovy konca 19. storočia, predovšetkým jeho gotizujúcimi úpravami. Krušný osud pamiatky postupne premodelovával celok rôznych umeleckých kvalít. Medzi nimi vyniká predovšetkým ušľachtilá architektúra kláštorného chrámu. Dnes je kostol a kláštor druhá najvýznamnejšia gotická stavba na Slovensku, právom nazývaná Perla Pohronia. V súčasnosti ho obývajú poľskí kňazi – palotíni.
Počet obyvateľov: 1250
Prvá písomná zmienka: v roku 1075
Starosta: Stanislav Lopúch
Mikroregión: Nová Baňa a okolie

„Už tisíckrát som si večer povedal, že do úradu ráno nepôjdem. No potom som si povedal, že to nemôžem vzdať a musím vydržať.“
Stanislav Lopúch je starostom Hronského Beňadiku od roku 1990. „Aj v predošlej práci, ktorú som vykonával dvadsať rokov na družstve ako agronóm, som pracoval s ľuďmi,“ spomína. Nevyhneme sa ani otázke o využívaní financií z Európskych fondov. „Vypracovali sme projekt na územný plán. Neúspešne. V programe Obnov si svoj dom sme chceli získať financie na rekonštrukciu a opravu historickej budovy, v ktorej bola školská jedáleň. Táto budova má gotické pivnice. Kvôli hygiene sa jedáleň zrušila a teraz chátra. Jediné, čo sme mohli urobiť bolo, že sme za štvrť milióna urobili strechu, aby holá stavba nespadla a nezatekalo do nej. Plánovali sme ju obnoviť pre turistický ruch,“ vymenúva starosta. Na toto by bolo potrebné 3 až 5 miliónov korún. Stanislav Lopúch je i predseda mikroregiónu Nová Baňa a okolie. „Najvyšší vrch v mikroregióne je Pohronský Inovec, ktorý meria 901 metrov. Je na ňom rozhľadňa, na ktorej zrekonštruovanie by sme potrebovali 200 tisíc korún. Vypracovali sme projekt, no nedostali sme ani tieto financie. Kritickým je aj oporný múr, ktorý je pri ceste do kostola. Doslova nám tu padá na cestu. Je to národná pamiatka, ktorá má tisíc rokov. Na jeho opravu sme požadovali 500 tisíc korún, nedostali sme ani korunu. Ale už o rok, o dva bude potrebných päť miliónov. Nestará sa o to ani cirkev, ani štát. Kto si to potom zoberie na zodpovednosť?,“ kladie si nezodpovedateľnú otázku.
Obec z vlastných zdrojov financuje spoločenské a záujmové organizácie, ako sú športovci - futbalisti, turistický oddiel, Zväz invalidov, Únia žien, odbojári, či záhradkári. „V súčasnosti robíme nové ihrisko, ktoré bude slúžiť deťom na športové hry. Pravidelne tiež robíme výstupy pre turistický oddiel, na ktorom sa zúčastňuje takmer 150 ľudí z celého Slovenska. Pre našu obec je typický výstup na Inovec na počesť zabitých Bulharov, ktorý býva vždy v prvú júnovú sobotu. Tento rok to bol už 23. ročník a zúčastnil sa ho aj bulharský konzul. Zväz invalidov si napríklad počas celého leta objednáva autobus, ktorým potom chodia do Podhájskej.“
Starosta je otec troch detí a dokonca už aj starý otec dvojročnej vnučky. Veľkým miláčikom je mu rodinný maznáčik a verný kamarát, päťročný kríženec boxera s ridgebeckom. „Sám som členom turistického oddielu. Pochodil som s ním celé Tatry z východu na západ, z juhu na sever. Obľúbené sú pre mňa Roháče. Okrem toho mám veľkú ovocnú záhradu, v ktorej mám 40 ovocných stromkov. Jablone, hrušky, čerešne, orechy, marhule, broskyne, z kríkov ríbezle, ale aj exotickú mišpulu. Vyzerá ako menšia hruška. Je to však veľmi kyslé ovocie, ktoré musí prejsť prvým mrazom. Potom je sladké ako med,“ dozvedáme sa zaujímavé informácie. „Mám tiež menšiu vinicu. S vlastným vínom chodím po rôznych súťažiach. Okrem bežných ocenení sa mi podarilo získať aj najvyššie ocenenie Šampión. Na víne však nebohatnem, veľkú časť vína rozdávam svojim známym.“

Najstarší funkčný kláštor v Strednej Európe
Turizmu sa v obci darí aj vďaka poľským kňazom (palotínom), pretože sem chodí mnoho poľských či maďarských turistov práve do kláštora. Sú to veľké zájazdy, vždy prídu plné autobusy. Na oplátku zase chodia naši veriaci do Poľska. „Naši praprapredkovia vybudovali bez akejkoľvek techniky kláštor, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a my, s našimi možnosťami, sa oň nedokážeme postarať a chátra nám. Je to najstarší funkčný kláštor v strednej Európe a druhá najstaršia kultúrna pamiatka na Slovensku. Aj vďaka poľským palotínom sa v ňom urobilo mnoho práce. Zariadili ho, podľa finančných možností zrekonštruovali a drobné úpravy v ňom robia stále,“ vysvetľuje starosta.

Tento rok si obec pripomenula už 930. výročie od prvej písomnej zmienky o obci. „V júli sme spojili cyrilo-metodské oslavy spolu s oslavami tohto výročia. Svojou návštevou obec poctili napríklad bulharský veľvyslanec Jaroslav Golev a aj konzul z tejto republiky. S Bulharmi máme družbu, pretože v druhej svetovej vojne tu padli ich vojaci. Družba trvá už niekoľko rokov,“ hovorí starosta. Zaujímavosťou je, že Stanislav Lopúch na obecnom úrade v Hronskom Beňadiku sobášil bulharského veľvyslanca so známou poslankyňou nášho parlamentu Katarínou Glončákovou-Golev. Spomínaných osláv sa na námestí zúčastnilo nielen domáce obyvateľstvo, ale prišli aj zo susedných obcí. Prišlo ich viac ako tisíc. V kultúrnom programe vystúpili okrem domácej folklórnej skupiny Delinka, ktorá sa pravidelne zúčastňuje folklórnych slávností nielen v blízkom okolí, ale chodí i po celom Slovensku, i speváčka Darina Laščiaková, aj v súčasnosti najznámejšie rodáčky – spevácke duo Tweens. „Sú to veľmi slušné a milé dievčatá. Podľa mňa sa vždy s radosťou a hrdosťou vracajú do svojej rodnej dediny,“ nešetrí chválou Stanislav Lopúch.