Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Obec Malá Lehota

Malá Lehota sa nachádza v severnej časti Pohronského Inovca. Najvyšší vrch Vojšín má nadmorskú výšku 819 metrov. Približne 50 hektárov z územia obce je súčasťou Prírodnej rezervácie Sokolec. Obec hraničí s Nitrianskym samosprávnym krajom.


Prvýkrát sa Malá Lehota spomína v roku 1345 pri súpise chotára Novej Bane, ale osídlenie bolo založené v rámci poslednej vnútornej kolonizačnej vlny na začiatku 14. storočia. Založenie obce sa pripisuje oligarchovi Matúšovi Čákovi, na ktorého panstve vzniklo viacero osídlení z názvom Lehota. Obyvatelia klčovaním lesov získavali pôdu a pasienky. Prvá priama písomná zmienka pochádza z roku 1388 v listine vydanej v Bude pod menom Kys Lyhota, v ktorej Ladislavovi, synovi Petra Sarov, vojakovi kráľa Žigmunda a vlastníka hradu Hrušov, dala kráľovná Mária do výmeny hrad Levice s niekoľkými obcami Hontianskej župy. Medzi nimi je spomenutá Malá Lehota. Veľmi ťažko prístupná kopaničiarska obec sa roku 1468 spomína ako Peszta Lehota. V roku 1536 mala 3 porty. Na konci 17. a začiatkom 18. storočia sa sem húfne sťahujú vojenskí zbehovia, zbojníci a roľníci utekajúci z okolitých panstiev. Prichádzali sem Slováci, Maďari a Nemci, ako to dosvedčujú názvy jednotlivých štálov. Preto je obec zapísaná ako Malá Lehota, Kis Lehota a Klein Hai.
Prvá písomná zmienka: v roku 1388
Rozloha: 2 284 hektárov
Počet obyvateľov: 1002
Starostka: Marta Tisovská
Mikroregión: Nová Baňa a okolie

Skryť Vypnúť reklamu

Malá Lehota – obec sedemnástich štálov
Tretie volebné obdobie je starostkou Marta Tisovská. „Celý svoj život žijem v Lehote a preto si myslím, že problémy a starosti našich ľudí celkom dobre poznám,“ vysvetľuje. Obec má rozlohu viac ako dvetisíc hektárov, na ktorých je spolu 17 štálov. „Veľkým problémom obce je jej rozloha. Jednotlivé štály spája takmer tridsať kilometrov miestnych komunikácií. Tieto sú náročné na údržbu najmä v zimnom období,“ hovorí starostka Tisovská. Každé dva roky síce preasfaltujú pomerne vysokú čiastku z rozpočtu obce, ale ani zďaleka to nestačí. Práve kvôli problému s cestami podala obec na jar tohto roku projekt, v ktorom žiada o poskytnutie financií z eurofondov. „Ak by nám projekt schválili, výška požadovaných finančných prostriedkov predstavuje dvadsať miliónov korún.“ Po prestavbe strechy Domu smútku, prístavbe prístrešku a rozšírení cintorína bolo potrebné vybudovať chodníky v miestnom cintoríne. Na ich vybudovanie dostala obec dotáciu z Banskobystrického samosprávneho kraja v objeme 77-tisíc korún. „Pôvodný rozpočet bol na 493-tisíc korún. Mali sme možnosť získať 30 percent dotácií, čo predstavuje takmer 148-tisíc korún. Nakoniec sme dostali dotáciu 77-tisíc korún, za čo Banskobystrickému samosprávnemu kraju ďakujeme. I keď vypracovaných projektov a podaných žiadostí bolo viac, nie vždy sme boli úspešní.“ V obci je viac ako 550 rodinných domov, z toho je skoro 120 osídlených chalupármi, ktorí sú prevažne z Nitrianskeho a Bratislavského kraja. „S väčšinou chalupárov máme dobré skúsenosti. Mnohí z nich sú nám nápomocní napríklad aj pri organizovaní rôznych kultúrnych podujatí, ktoré sa v obci konajú. K najznámejším nesporne patrí obľúbený spevák Robo Kazík. Aj keď je obec už pomerne dobre vybudovaná, chýbajú tu služby. Má však dostatok pitnej vody z vlastných záchytov prameňa. V súčasnosti sa robí rekonštrukcia verejného osvetlenia, následne rekonštrukcia miestneho rozhlasu. O plynofikácii či kanalizácii môžeme zatiaľ len snívať, lebo to predstavuje čiastku niekoľko sto miliónov korún.“ Aktívne tu pracuje Telovýchovná jednota Žitavan. Tento rok bol po prvýkrát zorganizovaný Futbalový turnaj o pohár starostky, ktorého sa zúčastnili aj futbalové tímy z Ostrého Grúňa, Hornej Vsi a Radobice z okresu Prievidza. „Pochvalu za úspechy vo futbale si okrem celého družstva určite zaslúžia vedúce osobnosti ako Marián Pacalaj, Jozef Debnár a Radoslav Pacalaj,“ chváli starostka. Aktívni sú i miestni poľovníci, ktorí sa združujú v Poľovníckom združení Kamenica, rajón Malá Lehota. „Tu by som chcela pochváliť celý výbor na čele s Marošom Pacalajom, Pavlom Zajacom a Albínom Borošom. Sú to naozaj poľovníci, ktorí sa zaujímajú nielen o lov zveri, ale aj o jej prikrmovanie a sledovanie počas celého roka.“ Okrem práce v úrade sa Marta Tisovská stará aj o svoju mamu, ktorá je odkázaná na jej opateru. „Neberiem to ako niečo, čo musím robiť, ale čo chcem. Je každého povinnosťou postarať sa o svojich rodičov. Keď mi to čas dovolí, tak si rada prečítam aj nejakú dobrú knihu, najmä historickú. Už ako dieťa ma totiž veľmi bavila história. Aj preto patril medzi moje obľúbené predmety dejepis,“ hovorí na záver starostka.

Skryť Vypnúť reklamu

Gajdošské fašiangy
V obci sa aj v súčasnej dobe zachovávajú rôzne tradície a zvyky, hlavne počas veľkonočných a vianočných sviatkov a tiež v čase fašiangov, kedy nesmie chýbať tradičný ľudový nástroj – gajdy. Kedysi tento nástroj ovládalo skoro dvadsať gajdošov, ktorí si počas zimného obdobia privyrábali na dolniakoch, no dnes ho už vytláča harmonika alebo heligónka. V súčasnosti je najznámejším malolehotským gajdošom iba 23-ročný Martin Rajnoha. Aj preto, že gajdošov a gajdošských muzík už nie je veľa, od roku 1987 sa tu pravidelne každoročne konajú Gajdošské fašiangy. Sú vždy v piatok pred Popolcovou stredou. Je to stretnutie gajdošov zo Slovenska, ale i zo zahraničia, napríklad z Maďarska, Poľska, Holandska, Čiech, Nemecka, Rakúska, Talianska, Veľkej Británie. Tento rok sa konali už 18. Gajdošské fašiangy, ktoré organizovala samotná obec, Pohronské osvetové stredisko a Cech slovenských gajdošov. Aj tentokrát išlo o medzinárodné stretnutie gajdošov, gajdošských muzík, výrobcov ľudových hudobných nástrojov a folkloristov. V rámci programu, ktorý bol rozvrhnutý na niekoľko dní, sa konali aj výchovné koncerty. Boli najmä o gajdách, gajdovaní a výrobe ľudových hudobných nástrojov.
Z ďalších tradícií sa zachovalo pletenie rôznych prútených košíkov a tkanie kobercov.

Skryť Vypnúť reklamu

Folklórny súbor Škovránok - pýcha miestnej školy
Miestna základná škola je plne organizovaná, s počtom detí 86. Ako v ostatných školách, aj tu pracuje Školský klub detí, ktorý navštevuje devätnásť detí. Práca v ŠKD je bohatá a pestrá. Žiaci môžu využívať všetky špeciálne učebne - počítače, kuchynku, školské dielne, telocvičňu, knižnicu. Tiež je tu dobrá spolupráca so všetkými učiteľmi ZŠ. Hoci patríme ku školám s menším počtom detí, škola vytvorila dostatočný počet krúžkovej činnosti. Z krúžkov, ktoré môžu deti z miestnej školy navštevovať, môžeme spomenúť športové hry, počítače, folklórny krúžok, krúžok anglického jazyka. Bohatá je i celková činnosť školy. Deti sa zúčastňujú všetkých podujatí, organizujú sa športové a kultúrne podujatia nielen v rámci školy, ale i obce. Na jeseň sa každoročne pripravuje výstavka tekvicových strašidiel, Šarkaniáda, deti sa zapájajú aj do aranžovania v kostole. V škole sa vydáva časopis Školský trhák. Je to dvojmesačník, ktorý informuje o živote a dianí v škole a v obci. Dáva príležitosť aj pre uverejnenie vlastnej tvorby. Raz do mesiaca funguje rozhlasové vysielanie školy pod názvom Školáčik. Je to príležitosť pre zablahoželanie a vinše pre svojich kamarátov, alebo obľúbených učiteľov. Nikdy nechýba hitparáda, ktorá rozveselí aj pedagogický zbor. V školskom rádiu môžete počuť tiež stále rubriky, ako napríklad Školáčik chváli - deti za dobré správanie, za svedomitú prípravu na vyučovanie, školáčik karhá - deti za porušovanie školského poriadku, za ubližovanie spolužiakom. Výchovný program školy je Humanizácia, zdravý životný štýl. Škola sa ďalej zameriava na regionálnu výchovu a na vytvorenie komunitného charakteru školy. Patríme k prvým školám bývalého Žiarskeho okresu, ktoré mali vypracované výchovné projekty - rok 1994. Tento projekt bol pozitívne hodnotený medzinárodnou konferenciou o ENV.
Folklórny krúžok v základnej škole pracuje od roku 1995 pod vedením Márie Tisovskej. Námety pre prácu v krúžku získavame zo zvykov a udalostí v dedine a blízkom okolí. Spracovali sme témy ako jarné hry detí, zvyky na Ondreja, pálenie ohňa na Jána, Vianoce na dedine, od Lucie do Vianoc. Keďže je každý rok obec Malá Lehota organizátorom podujatia Gajdošské fašiangy, práve táto téma je nám najbližšia. Typické pre Gajdošské fašiangy je palicový tanec, ktorý deti veľmi rady tancujú. Spolupracujeme s heligónkarom Martinom Rajnohom a Michalom Rajnohom, ktorí svojou hrou vedia program oživiť a spestriť. V rámci folklórneho krúžku sa deti pripravujú na podujatie Dobrá novina, ktoré svojou činnosťou podporuje deti v afrických krajinách. Zúčastňujeme sa na všetkých kultúrnych programoch usporiadaných v obci, ale boli sme sa aj na vystúpeniach pod názvom Stretnutie Lehôt a Lhot, DFF Pod Inovcom a na folklórnych slávnostiach na Podhorí.
Mária Tisovská, vedúca detského súboru

Šport a turistika
V zimnom období je možnosť využitia lyžiarskeho vleku v Hubačovom štále s dĺžkou 1000 metrov. V letných mesiacoch si zase návštevníci nenechajú ujsť prekrásne možnosti pešej turistiky po okolitých, prevažne listnatých, lesoch. Z obce vedie náučný chodník od národnej prírodnej pamiatky Andezitové kamenné more cez vrch Vojšín, až k Starohutskému vodopádu. Okolité hory v jesenných mesiacoch prajú tiež hubárom.

Prírodné skvosty
Kamenné andezitové more je jedinečný geologicko - geomorfologický útvar so značne komplikovanou geologickou stavbou. Táto prírodná pamiatka vznikla rozpadom lávového prúdu na mieste bez podstatnejšieho prispenia gravitácie. Dnešná chránená plocha je časťou väčšieho celku, ktorý bol z väčšej miery použitý ako stavebný materiál v miestnej zástavbe. Lávový prúd sa totiž charakteristicky stĺpovito rozpadal s typickým päť až šesťuholníkovým prierezom. Dve kvapľové jaskyne v Debnárovom štále nie sú sprístupnené. Do chotára obce zasahuje prírodná rezervácia Sokolec, predstavujúca pestrú geologickú stavbu so systémom viacerých tektonických porúch na severovýchodnom okraji pohoria Tríbeč. Chrbát Sokolca je rozdelený do skalných stupňov a bralných stien. Rastlinstvo územia je pomerne chudobné, ale špecifické vzhľadom na kyslé podložie kremenca.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  9. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  10. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  1. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  4. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  5. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 285
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 598
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 701
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 695
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 15 804
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 048
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 250
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 424
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 362
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 536
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Šéf Slovalco Milan Veselý kritizuje štát za komunikáciu o celoplošnom testovaní

Firemný sektor sa informácie k celoplošnému testovaniu dozvedá na poslednú chvíľu a bez predchádzajúcej konzultácie.

Hlavnou surovinou pri výrobe hliníka je elektrická energia. Slovalco rokuje o jej nových cenách od roku 2014.

Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici bude mať novú riaditeľku

Do výberového konania sa prihlásilo sedem uchádzačov.

Ilustračné foto.

V Novej Bani budú testovať v exteriéri, pripravených je päť miest

Samospráva už má k dispozícii takmer štyri desiatky dobrovoľníkov.

Odberné miesto na nový koronavírus.

V obci osadili merače, chcú tak zvýšiť bezpečnosť

Získali dotáciu vo výške sedem tisíc eur.

Nové merače.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Už ste čítali?