Narodila sa 20. decembra 1905 v Zlatých Moravciach s dievčenským menom Valachová. Pretože veľmi rada spievala a recitovala, vystupovala v divadelných hrách, kde sa jej zväčša ušli hlavné úlohy. V Zlatých Moravciach chodila na gymnázium a zaujímavosťou je, že bola prvým dievčaťom – maturantkou. Blízke jej boli cudzie jazyky, a tak absolvovala štátnice z francúzštiny a nemčiny. Keď sa vydala do Maďarska, rodina Deákovcov sa rozrástla o dvoch synov, z ktorých jeden tragicky zahynul na motorke. Ešte predtým, v roku 1946, na druhý svet odišiel aj jej manžel, preto sa rozhodla vrátiť späť k rodičom do Zlatých Moraviec. Keď v meste začala vyrastať nová fabrika - „Calexka“, pani Deáková využila svoje jazykové schopnosti a zamestnala sa ako prekladateľka.
„Ešte ako študentka gymnázia chodila mamička často do Tatier, kde ich brávali profesori. Už vtedy v nej rástol vzťah k Tatrám, a tak tam v roku 1970, keď prestala pracovať a stala sa z nej dôchodkyňa, odišla bývať. Turistika bola jej koníčkom. V roku 1985, keď mala osemdesiat rokov, sa prechádzala pri Štrbskom a Zelenom plese. Len pred piatimi rokmi sa presťahovala k nám do Levíc,“ prezrádza syn pani Deákovej. V Leviciach sa o ňu stará spolu s manželkou, ktorá pripravuje jedlá podľa jej želania. „Najradšej mám jemné sósy, ľahké jedlá a všetko, čo nevesta navarí. Každý večer si dám mlieko s cukrom. Ešte keď manžel žil, naučil ma piť pivo a vínko, ale len máličko. Teraz si dám za kalíštek Demänovky,“ hovorí oslávenkyňa.
A ako trávi voľný čas? „Pri posteli má mamička dve rádiá. Na jednom má naladenú maďarskú a na druhom slovenskú stanicu. Večer potom s nami diskutuje o tom, čo sa vo svete udialo, hovorí syn pani Deákovej. Na synove slová zareaguje aj čulá jubilantka: „Ako žijeme? Väčšinou je to plytké, prázdne. Len slová, slová...Ale ja musím aj tak počuť ľudský hlas, preto tie rádiá.“ Jana Némethová
