asto takzvaná „prezamestnanosť“. Následkom zmeny spoločenských pomerov sa skutočne ukázalo, že prezamestnanosť bola vysoká a zväčšenie mnohých činností v súkromných spoločnostiach znamenalo, že veľa ľudí sa z včera na ráno ocitlo bez práce. Najväčší šok to znamenalo pre ľudí v strednom a trochu vyššom ako strednom veku. Mária Privrelová pracovala v tom čase ako personalistka v Závode Slovenského národného povstania, mala tu na starosti prijímanie nových pracovníkov a všetky s tým súvisiace problémy, ona však pri zabezpečovaní týchto úloh videla trocha ďalej a tak na základe vlastného rozhodnutia odišla zo ZSNP v roku 2000. V tom istom roku si založila v Žiari nad Hronom vlastnú súkromnú personálnu agentúru. Sama hovorí: „Lákal ma súkromný sektor, ale dosť jasne som si uvedomovala riziká, ktoré toto podnikanie prináša. V pravidelnom zamestnaní (pod vysokým komínom) máš menej slobody, ale viac istôt, pri podnikaní máš viac slobody, ale menej istôt (alebo žiadne?)...“, a aj preto sa rozhodla pre činnosť, ktorú v predchádzajúcej profesii vykonávala, teda personalistiku. Od začiatku to nebolo jednoduché. Najskôr bola potrebná licencia vtedajšieho Národného úradu práce, teraz Ústredie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a súkromná personálna agentúra bola na svete. Čas priniesol, že ľudia, ktorí stratili zamestnanie a ocitli sa takpovediac „na ulici“, si prostredníctvom týchto agentúr hľadajú prácu. Samozrejme, že novinka, ktorú tento vývoj doniesol, je nie veľmi známa, a ako hovorí Privrelová: „Nezamestnaní, alebo ľudia hľadajúci prácu, sa na mňa obrátia až potom, keď už vyčerpali všetky možnosti nájsť si prácu a absolvovali tortúru chodenia od firmy k firme, kde im povedali – napíšte si žiadosť a potom sa nič nedialo. Mnohí sa vrátili sklamaní zo zahraničia. Moja sprostredkovateľská agentúra posiela klientov len k zamestnávateľovi, kde ho čakajú a prijmú.“ Na otázku, koľko je takýchto prípadov, pokračuje: „Ročne sprostredkujem okolo 200 zamestnaní a tak za šesť rokov našej agentúry je to okolo tisíc zamestnaných občanov zo Žiaru nad Hronom a okolia, pričom najväčší záujem je o prácu v Českej republike, Rakúsku a Taliansku. O aké profesie prevažne ide? Najviac je ponúk do robotníckych profesií a to do elektrotechnického priemyslu, na operátorské práce pri montáži elektrotechnických zariadení, plošných spojov a podobne. Výnimkou nie je ani práca v potravinárskom priemysle. V súčasnej dobe evidujeme 250 voľných pracovných príležitostí v Čechách a 100 pracovných príležitostí v Galante. Ešte taká zaujímavosť, najväčší záujem o prácu majú mladí ľudia, ale dokážeme sprostredkovať prácu aj záujemcom nad 50 rokov.“ Aké sú ohlasy u ľudí, ktorí si našli zamestnanie v spolupráci so sprostredkovateľom? „Najskôr k rozhovorom s ľuďmi, ktorí stratili prácu a myslia si, že sa im zrútil svet, sú zúfalí a spolu hľadáme východisko z ich situácie. Musím však povedať, že v mnohých prípadoch odchádzajú ľudia odo mňa s nádejou, že nie je všetko stratené a že aj pre nich sa nájde práca, alebo začnú podnikať. Teší ma, keď sa stretnem s ľuďmi, ktorým som sprostredkovala prácu a vyjadrujú mi spokojnosť. Na druhej strane ma zarmucuje, keď mi zamestnávatelia oznámia, že museli pracovníka zo zamestnania prepustiť, lebo nepracoval tak, ako mal.“ Ešte jedna otázka – akú činnosť viete ponúknuť budúcemu podnikateľovi? „Ja vždy hovorím, začnite tým, čo viete najlepšie robiť a čo ste robili celý život.“ Záverom uvádzame prianie Márie Privrelovej, ktorá si želá, aby bolo čo najviac pracovných miest priamo v Žiari nad Hronom a okolí. Myslí si, že všetci nezamestnaní nemôžu odísť od malých detí a rodín do zahraničia.