Písmo:A^-|A⁺00

„Pretože sa prepadlo aj niekoľko tehál, ktoré som tam mal naukladané, zavolal som syna. Ten vošiel do jamy a tehly povyberal,“ povedal Dezider Béreš, na pozemku ktorého sa nachádza nezvyčajná prepadlina. Svojím dlhým a rovnako širokým tvarom vytvára obraz, že sa zem prepadla do podzemnej chodby. Zatiaľ nepotvrdeným domnienkam nahráva skutočnosť, že dutinu v zemi objavil aj iný sused, ktorý pred niekoľkými rokmi kopal studňu. „Vtedy sa im zlomil vrták, a tak musel vojsť do vyvŕtanej diery. Na boku zbadal veľkú dutinu,“ spomína na udalosti z roku 1997 D. Béreš. Zaujímavosťou je, že prepadlina v jeho záhrade smeruje k miestu, kde je susedova studňa. S najväčšou pravdepodobnosťou má teda chodba niekoľko desiatok metrov. Prepadlina nie je jedinou. O podobnom úkaze Ľ. Kúcsovi hovoril jeho otec. A aj ďalší z vinohradníkov mal rovnakú skúsenosť, keď v jeho záhrade pracoval bager a zem sa prepadla. Pri jednom z viničných domčekov aj dnes vidno, ako sa zem „stráca“. Obaja susedia sa obávajú, aby prepadávanie zeme nepokračovalo, lebo by mohlo dôjsť k nešťastiu. Presne na spojnici prepadliny v záhrade pána Béreša a susedovej studne stojí betónový elektrický stĺp. „Ak je pod ním naozaj chodba, mohol by sa prepadnúť, zvaliť sa na dom a spôsobiť požiar. Taktiež tam vedie cesta, po ktorej chodia osobné a občas aj nákladné autá,“ hovoria zhodne. Či ide o tajné chodby, alebo niekdajšie vínne pivnice zatiaľ nie je jasné. Vysvetlenie by mohol dať terénny prieskum archeológov. O náleze už boli informovaní v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre. Archeologička Tekovského múzea Gréta Pőlhősová nevylučuje, že môže ísť o chodby z minulosti. „V stredoveku mali hrady únikové chodby, ktoré končili ďaleko za hradbami. Budovali sa aj v čase tureckých nájazdov.“ Riaditeľ štátneho archívu v Leviciach Peter Tesák hovorí, že by mohlo ísť o niekdajšie vínne pivnice. Nevylučuje ani skutočnosť, že môže ísť o jednu z dvoch stredovekých osád v okolí Levíc – Zamtó a Vitk, ktoré sa spomínajú v listinách, ale zatiaľ neboli lokalizované. Vtedy si osady stavali na kopcoch kvôli výhľadu, aby obyvatelia včas zbadali blížiace sa nebezpečenstvo. Odpoveď na mnohé otázky dá archeologický prieskum. Podľa datovania nájdených predmetov možno určiť obdobie, z ktorého chodby pochádzajú. Jana Némethová

Článok pokračuje pod video reklamou