Ťažbu zlata plánuje v lokalite Šturec blízko mesta obnoviť povrchovým spôsobom kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation prostredníctvom dcérskej spoločnosti Kremnica Gold. V novembri a decembri sa rozbehlo prvé kolo verejných diskusií k projektu. Ukázali, že veľká časť obyvateľov Kremnice otvorenie lomu odmieta. Najväčšie obavy sú z devastácie životného prostredia, detonácií, prašnosti a používania prudko jedovatých kyanidov pri lúhovaní zlata. Ako nám povedala členka prípravného výboru nového občianskeho združenia Zuzana Balážová, vznik združenia je síce priamou reakciou na vzniknutú situáciu okolo zlatého lomu, bude však mať podstatne širšiu náplň. Združenie sa bude venovať ochrane životného prostredia, kultúrnych a historických pamiatok v meste a okolí.
Členovia občianskeho združenia upozorňujú, že lokalita Šturec, v ktorej sa má ťažiť, je vzdušnou čiarou iba kilometer od mesta.
„V priebehu desiatich rokov sa tu má vyťažiť 30 miliónov ton hlušiny a 15 miliónov ton rudniny, ktorá sa bude ďalej spracovávať. Získa sa približne 28 ton zlata a 222 ton striebra. Vyviezť takéto množstvo horniny z lomu znamená denne vyťažiť okolo 12 800 ton materiá- lu. Hornina sa bude odvážať nad obec Lúčky, kde má byť skládka hlušiny a úpravňa. Za deň by sa takto presúvalo z lomu 142 áut,“ hovorí Zuzana Balážová. Lom by podľa nej spôsobil aj výrazné zvýšenie hlučnosti a prašnosti v okolí, detonácie by zas mohli zapríčiniť statické poruchy. Kremničania sa netaja tým, že najväčšie obavy majú z lúhovania zlata kyanidovou formou. Občianske združenie SOS Kremnica začalo už koncom minulého roka s premietaním filmu o kyanidovej tragédii v bani Kumtor v Kirgizsku. Kamión s koncentrovaným kyanidom sa tam prevrátil do rieky, ktorú zamoril. Rovnako známa je tragédia v rumunskej bani Baia Mare v roku 2 000, pri ktorej sa pretrhla hrádza odkaliska.
Kalové skládky blízko Kremnice sú navrhnuté podľa občianskeho združenia Kremnica nad zlato tiež nešťastne, lebo v prípade podobnej havárie ako v Baia Mare by hrozil únik škodlivých látok do blízkych potokov a následne do Hrona.
Ministerstvo životného prostredia začalo začiatkom januára proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ďalšia časť verejných diskusií sa má uskutočniť na viacero etáp ešte v tomto roku.