Hoci medzi zosnulými nebol nikto z nášho regiónu, nešťastie sme prežívali ako príslušníci štátu, ktorý prišiel o 42 občanov. Viacerí čitatelia nám volali do redakcie, aby sa nám zverili, ako túto tragédiu ťažko prežívajú. Jozef Blaho z Novej Bane nám okrem iného napísal: „Keď som išiel na druhý deň po katastrofe cez susednú dedinu Brehy od obuvníka, pozdravil som sa jednému mladšiemu pánovi, čo odhadzoval sneh spred domu. Priznal sa mi, že vyšiel von, lebo už nemohol počúvať rádio o tej hrôze a toľkých životoch. Bol z toho celý utrápený a otvorene povedal, že si aj poplakal...“
Štvrtková rozlúčka v Prešove bola bolestná a ťažká. Mestská hala, kde sa rozlúčka konala, bola zaplnená do posledného miesta. Po obetiach leteckej katastrofy ostalo 37 sirôt. Viaceré z nich prišli na rozlúčku s mamičkou alebo príbuznými, jedna vdova sa lúčila so zosnulým manželom s bábätkom na rukách. Niet slov, ktorými by sa dal zmierniť ich žiaľ.
